Starší článok, ale na pobavenie vhodné

Dnes maturujem... Stres sa dostavil včera a to formou hodinového plaču a neschopnosti sa vykakať
Včera som zaspala zhruba a druhej v noci a s tým, že nič neviem... ešte som si na dobrú noc trošku potajomky poplakala, potajomky preto, aby sa mi brat nesmial.
Zobudila som sa asi o tri hodiny na to. Neschopná viac spať, ani ležať v posteli bez toho, aby som si nevyčítala, že som sprostá, lebo si dovolím len tak ležať a aspoň sa pri tom neučím...
Tak som vstala. Celá spotená od nervozity som sa zamkla v kúpeľni, že si dám horúcu vaňu na ukľudnenie... Hovno z toho.
Začala som si napúšťať vodičku, vyliala som do nej bohapusté množstvo peny a snažila sa uvoľniť.
Ale ako som už povedala, hovno z toho, pretože asi po troch minútach mi začal búchať na dvere tatko, že on ide do roboty a potrebuje sa umyť.
Podľa neho umyť znamená chrchliť do umývadla, takže som mala príjemne spestrené ráno, ach...
Reku, postavím sa ku skrini, nech na seba hodím jeden zo svojich inšpiratívnych outfitov, ktorý by bol inšpiratívny len do prijateľnej miery, pretože ako moja mama povedala, nemôžem ísť oblečená ako šlapka.
Myslím, že som sa zladila celkom vhodne, akurát ten malinký výstrih, ktorý som si dovolila dať bol akýsi... no, čo si budeme klamať... prázdny.
Chytila ma depka. Nie preto, že som plochá, na to sa dá zvyknúť. Chytila ma depka, pretože o dve hodiny som mala ísť maturovať z predmetu, z ktorého som naozaj nič nevedela a v komisii mali byť traja chlapi... a čo zmôžem proti nim bez vedomostí a poprsia?
A Prisahám bohu, že som to skúsila. Napchala som si ponožky do podprsenky a zrazu som v zrkadle videla nadmieru vyvinutú Vladenku... Akurát že to slovné spojenie je niečo ako oxymoron, takže som ich musela vytiahnuť a zmieriť sa s tým, že Pamela zo mňa nebude...
No a viete ako som dopadla? Prídem tam, bledá jak ten biely stôl, na ktorom boli prehodené-podľa mňa- plachty a nie obrusy, ťahám si otázku a aha... jedenástka... Parádička, v podotázkach témy, ktoré som ani nevedela že existujú...
Ale keďže ja som Vladenka, nevinikám síce veľkosťou podprsenky a ani podobnými prednosťami, miesto toho som proste... začala rozprávať. A ja keď začnem rozprávať, nič a nikto ma nezastaví...
Tak som mlela a mlela, vymýšľala si a jednoduché vety zaobaľovala do horibilných súvetí... tých dvadsať minút prešlo ako nič a zrazu počujem pípnutie hodiniek, že ďakujeme vám slečna, môžete ísť
A tak som to dala juhú ani ponožiek mi nebolo treba

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár