Cítim nával krvi. Naozaj. Pomaly uvoľňujem päsť zo zovretia. Nôž padá na zem. Rana po ňom nie je príjemná na pohľad. Až teraz si uvedomujem , čo sa vlastne stalo a , že to už nevezmem späť. Všetko , čo v živote urobíte je nevratné rovnako ako všetko je unikátne. Verte tomu či nie , nikto nevymyslí stroj času , ako v amerických trhákoch , aby ste mohli zobrať späť všetky hlúposti ktoré ste urobili. Budete sa musieť sami zodpovedať za to , čo ste urobili alebo povedali. To je , ale obrovská nevýhoda ľudí , ktorích rozmýšľanie nie je práve najsilnejšou stránkou. Takéto a mnohé iné hlboké myšlienky vám napadnú bohužiaľ až na poslednú chvíľu. Na internete ľudia hovoria ako sa strašne ľúbia , ale keď vyjdem von vidím len skupinky ľudí ktorý vás ohovárajú zato , že mate piaty vlas v tretom rade nejaký divný. Decká tu cez fľašu nasávajú všetku múdrosť sveta do pľúc. Rada by som im všetkým do očí vykričala , čo si myslím o ich svete plnom ilúzií , v ktorom sú oni tie najväčšie obete. Ich nezaujíma nijaká žena s troma deťmi, ktorá čaká , že sa jej muž vráti z vojny alebo že jej donesú jej muža len naporciovaného. Nezaujímajú ich muži , ktorí sa brodia bahnom plných ľudských tiel , aby sa dostali pre čistú vodu pre svoju rodinu. Ja tu teraz zvádzam ťažký boj. Boj plný emócii. Namiesto toho aby som sa snažila pomôcť si rozmýšľam nad zbytočnosťou mnohých vecí. Aj tak môžem kričať koľko chcem. A veľa krát môžete kričať a myslíte si , že nikto nepočúva. Ľudia sa radi tvária ako hluchí , keď ide o vaše problémy. Problém je v tom , že kričíte na nesprávnych miestach. Toto , ale nie je môj problém. Nikto nie je doma. V takýchto situáciách nikto nikdy nie je doma. V kŕči zdvíham telefón a volám mame. Chcem jej povedať veľa vecí , ale na to teraz nie je čas. Musím jej povedať , čo sa stalo. Ona mi určite dokáže pomôcť. Pomohla mi už veľa krát a ja jej to oplácam svojimi pubertálnymi výkyvmi nálady a drzými rečami. Mama prišla , čo najskôr to išlo. Každá minúta sa vliekla ako hodina a ja som cítila , že takto to už dlho nevydržím. Hlavou mi vírilo veľa myšlienok a ja som už nevládala ďalej sa sústrediť na vlastné chyby. Málo ľudí rozmýšľa ako ja a ja uvažujem prečo . Nemajú čas na to , aby zastavili a zamysleli sa??? Nemajú chuť zistiť , že každí život sa dá zmeniť keď sa chce??? Počujem štrnganie kľúčov v zámku .Dúfam , že už nie je neskoro. „ Ach bože“ povedala zhrozene mama, „ ty si ale trdlo. Nabudúce kúpim radšej už nakrájaní chleba!“ povedala , zasmiala sa a prelepila mi porezaní palec leukoplastom s medvedíkom. Je zaujímavé na čo všetko môžete prísť pri krájaní chleba.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
