MARTINA AJ KEĎ SKORO SLEPÁ... XIX

Slnko už bolo vysoko, keď sa Martina s Juricom zobudili. „Dobré ráno, miláčik! “ Usmial sa, keď v jeho náručí otvorila oči. „Je krásne zobudiť sa v tvojom náručí.“ Šepla a úsmev mu opätovala. „A nechcela by si sa vydať? “ Opýtal sa, len tak mimochodom, kým jej bozkával hrdlo. Vyskočila z postele a predstierala zhrozenie. „Ja, a vydať sa? ! To snáď nemyslíš vážne! Ja sa nikdy nevydám, nie som hlúpa pripútať sa k nejakému...“ Nedopovedala. Jurica sa na ňu vrhol a zatvoril jej ústa bozkom. Zdvihol ju na ruky a odniesol ju naspäť na posteľ. „Keby som ťa stratil, umrel by som.“ Povedal vážne a pritúlil si ju na hruď. Martine vyhŕkli slzy a keď ich zacítil na pokožke, znepokojene jej nadvihol hlavu. „Prečo plačeš, deje sa niečo? “ Opýtal sa s úzkosťou v hlase. Martina len krútila hlavou a slzy jej tiekli prúdom. „Zabudol si na, Oľgu a dieťa, ktoré čaká? “ Vyhŕklo z nej napokon. Mala pravdu, zabudol. Jurica okrem nej, nemal v hlave nič iné. Všetky jeho myšlienky patrili jej a na Oľgu si ani nespomenul. Utrel jej tvár od slz a potichu povedal: „Ja Oľgu neľúbim a myslím, že ani ona mňa. A dieťa ktoré čaká, asi tiež nie je moje.“ Prekvapene na neho pozrela. „Jej susedia mi povedali, že ju často vídavali s nejakým starým pracháčom, ktorý u nej často nocoval. Tesne predtým, ako som odišiel na dovolenku sme sa kvôli tomu pohádali, lebo už som jej neveril.“ „A teraz? “ „Teraz, už mi na tom nezáleží. Keď som ju bol pozrieť naposledy, povedal som jej, že keď sa to dieťa narodí, dáme urobiť krvné skúšky. Keď to bude moje, priznám otcovstvo, ale neožením sa s ňou, ale keď nie, tak nech si hľadá otca svojho dieťaťa.“ Povedal a tuhšie si ju privinul. „Môj život si ty a keby som stratil teba, stratil by som aj život.“ Usmial sa a prisal sa jej na ústa.

„Mala si návštevu.“ Oznamovala jej Marcela, keď sa okolo jedenástej zjavila v izbe spolu s Juricom. „Fredi ťa hľadal a môžem ti povedať, že bol veľmi sklamaný, keď ťa tu nenašiel.“ Povedala s posmešným úškrnom. „Dúfam, že si ho poľutovala! “ Usmiala sa Martina a z chladničky vytiahla šunkové chlebíčky a fľašu pomarančového džúsu. Jurica zobral zo skrine poháre a nalial sebe aj Martine. Potom si sadol k stolu a posadil si ju do lona. Pustili sa do jedla a Marcelu si vôbec nevšímali. Jedli druhý chlebíček, keď na dvere zaklopal Milan. „Martinka, si tu? “ Kričal z poza dverí. Martina mu otvorila a on sa vrútil dnu. „Čo je Milanko, čo sa zase stalo? “ Spýtala sa a vrátila sa k Juricovi. Milan si sadol na voľnú stoličku a vzrušene hovoril: „Už odišiel, ale vráti sa. Musíš sa mať na pozore, lebo niečo chystá! Povedal, že ťa chce a že ťa aj dostane...“ „Na to, by som sa rád pozrel! “ Zahrmel Jurica a Milan na stoličke opäť nadskočil. Martina sa nemohla ubrániť smiechu. „Milanko, daj si chlebíček! “ Povedala so smiechom, zobrala z taniera šunkový chlebíček a vložila mu ho do ruky. „O čo tu ide? Povie mi to niekto? “ Ozvala sa Marcela, ktorá až do tejto chvíle mlčala. „Nič sa nedeje, iba Fredi ma chcel na silu dostať k sebe domov, ale na šťastie, Milan ma včas varoval.“ Povedala Martina veselo. Marcela zhíkla. „Bože, ten musí byť do teba poriadne rachnutý! No dobre, ale čo s tým má, tuto Jurica? “ Spýtala sa a na tvári sa jej opäť zjavil ten posmešný úškrn. Jurica jej chcel odseknúť, že ju do toho nič nie je, ale Martina ho chytila okolo krku a milo jej odvetila: „Jurica ma ochraňuje, aby sa mi nič zlé nestalo.“ Marcela neodpovedala, iba sa naďalej uškŕňala. Martina si ju prestala všímať a obrátila sa k Milanovi. „Daj si ešte! “ Zobrala z taniera ďalší chlebíček a vložila mu ho do ruky. „Ďakujem ti Martinka, ale už musím ísť.“ Povedal a nadžgal si chlebíček do úst. Prežúvajúc vstal a vyšiel z izby. Jurica sa pustil do smiechu. „Má ťa rád, o tom niet pochýb, ale svoje brucho má ešte radšej.“
Popoludní, sa Ivan opäť nechal pozvať Marcelou na kávu. Bola taká šťastná, že o Martinu sa viac nestarala. „Dnes príde Ivan opäť na kávu.“ Oznámila jej cestou na ubytovňu. „Fajn! “ Prikývla a viac k tomu nedodala, aby si ju nenahnevala.
Len čo Marcela začala vyberať zo skrine šálky, Martina jej povedala, aby jej šálku nechala tam kde je a zmizla cez balkón. Onedlho prišiel Ivan a keď Martinu nenašiel doma, veľmi sa začudoval. Asi po dvoch minútach sa spýtal: „Mačička, a kde je Martina? “ Marcela sa pohŕdavo zasmiala. „Niekam zmizla, ale neviem kam.“ Mykla hlavou a kútikom úst jej šklbalo. Pristúpila k nemu celkom blízko a začala šepkať: „Noc strávila inde a vrátila sa až dnes, okolo jedenástej.“ Ivan od zlosti zaťal päste. „A nevieš, kde bola? “ Opýtal sa so stisnutými zubami. „Určite spala s Juricom, lebo aj keď sa vrátila, bol s ňou. A teraz, sú určite zase spolu.“ Odvetila mu s pohŕdavým smiechom. „Ona, kritizuje mňa a ona pritom spáva so zadaným chlapom.“ Ivan ju už nepočúval. Myslel na to, že sa rozbehne do Juricovej izby, ale si to rozmyslel. Pred Juricom mal rešpekt, každý mal pred Juricom rešpekt. Nepovedal nič a sadol si k stolu.
Keď sa vrátili do dielne, Ivan neustále poškuľoval po Martine. Všimla si to a s úsmevom sa k nemu otočila. „Želáš si niečo? “ „Nie! “ Odsekol a rýchlo od nej odvrátil hlavu. Pokrčila plecami a pokojne pokračovala v robote. Potom nervózne vstal a vyšiel z dielne. Keď sa asi o päť minút vrátil, začal nápadne kurizovať Marcele. Niektorým starším ženám sa to nepáčilo, ale väčšina sa na tom bavila. Martina s Romanom sa dobre bavili, keď utrúsili nejakú dvojzmyselnú poznámku na ich účet a ich to vždy zmiatlo.

 Vymyslený príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu