Nikto si nevšimol Milana, ktorý vypočul jej rozhovor so Simonou a nenápadne sa vytratil. Hnal sa bočnou chodbou k veľkému skladu, kde Jurica robil vedúceho. Práve rozmýšľal, koho by sa na neho spýtal, keď ho niekto chytil za rameno a začul známi hlas. „Čo ty tu robíš? “ Milan nadskočil ako vždy, keď sa ocitol v Juricovej blízkosti, ale hneď sa upokojil. „Prišiel som za tebou, aby si ochránil Martinku.“ Povedal dosť bojazlivo. Jurica ho schmatol za plecia a prudko ním potriasol. „Čo sa jej stalo, vrav? ! Vrátil sa ten...“ „Nie, nejde o Frediho! “ Skočil mu Milan do reči a horko-ťažko sa vyslobodil z jeho rúk. „Ide o Danu, Ivanovu družku. Začal a vyrozprával mu celý rozhovor, ktorý si vypočul. „Ďakujem ti, že si ma prišiel upozorniť! Teraz sa vráť do dielne a Martine nič nehovor! “ Povedal Jurica, keď si ho vypočul a odprevadil ho na hlavnú chodbu.
Už bolo päť hodín, keď sa v dielni zjavila Dana. Nestihla sa však ani poriadne pozdraviť so známymi a už sa tam zjavil vedúci dielne. „Potrebujete niečo? “ Spýtal sa jej milo. „Nie, prišla som len pozrieť muža.“ Odvetila a sladko sa usmiala. „O pol hodiny bude prestávka na olovrant, počkajte ho vonku prosím! Ako vidíte, tu sa pracuje, takže...“ Chytil ju pod pazuchu a viedol ju von z dielne. Dana sa mračila, ale neostávalo jej nič iné, len ísť s ním.
„Nevyprovokovala ťa tá stará bosorka? “ Spýtal sa Jurica, keď mu vletela rovno do náručia. Veselo sa zasmiala. „Nestihla, lebo hneď prišiel vedúci a zdvorilo ju vypoklonkoval z dielne. Ale, odkiaľ vieš, že...“
„Ten Milan ťa musí mať veľmi rád. Vypočul si tvoj rozhovor so Simonou a prišiel ma varovať. No a keďže vedúci vašej dielne je môj kamoš, poprosil som ho, aby jej zabránil ublížiť ti.“ Odvetil spokojne a nežne ju pobozkal. „Ľúbim ťa stále viac.“ Pošepol jej do ucha a ona sa k nemu šťastne pritúlila.
S Marcelou a dievčatami sa vracali do roboty, keď vo vestibule natrafili na Ivana s Danou. Hneď im bolo jasné, že sa pohádali, lebo Dana fňukala a stále opakovala: „Tá protivná sopľaňa mi to zaplatí, ona mi to zaplatí! “ V tom ich zbadala a chcela sa vyrútiť na Martinu, ale Ivan ju schmatol a vykrútil jej ruky za chrbát. „Neopováž sa jej ani dotknúť, rozumela si! “ Škrípal zubami a vykrúcal jej ruky. Dana syčala od bolesti, ale aj tak začala kričať: „Ty malá pobehlica, nehanbíš sa, chceš mi prebrať môjho chlapa? ! Keď ťa dostanem do rúk, vyšklbem ti všetky vlasy na hlave! “ Marcela sa mykla a roztriasla sa ako osika. „Ona ma chce zbiť? ! “ Spýtala sa vydesene a zakvačila sa do Martiny, lebo si myslela, že to za ňou tak kričí. Martine tá situácia pripadala komická a nahlas sa rozosmiala. Dana sa v Ivanových rukách metala, ale nemohla robiť nič, iba nadávať.
Len čo vošli do dielne, Marcela zrevala: „Ty si sa zbláznila? ! Prečo si sa začala smiať, to si chcela, aby sa na mňa vrhla a zbila ma? ! “ Martina si sadla na svoje miesto a opäť sa rozosmiala. „Prepáč, ale bolo to naozaj smiešne, ako sa tá stará bosorka metala v rukách toho blbca! “ Ospravedlňovala sa so smiechom. „Keby si videla, ako jej vykrúcal ruky a ona sa metala, ako pomätená.“ Marcela si predstavovala, ako sa tá striga metá v Ivanových rukách a začala sa aj ona smiať. „On ma bránil, lebo ma ľúbi.“ Povedala zasnene a široký úsmev sa jej rozlial po tvári. Martina si pomyslela, že bude lepšie, ak si bude myslieť, že celý ten cirkus sa strhol kvôli nej a s úsmevom jej prikývla: „máš pravdu, asi ťa naozaj ľúbi.“
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
landy
22. 7.júla 2009 17:32
Ta Marcela je strasne drbnuta baba
Napíš svoj komentár