NOČNÁ MORA

Túlam sa nocou a v hlave mi búši ako keď stavajú šibenicu. Otvorím oči a som tam; Áno, stojím tam priamo pod ňou, pod tou ohavnou stavbou. Vojaci v starobylých uniformách pritĺkajú posledné dosky na stupienku, pričom na ich zverských tvárach tróni neustálekrvilačný úškľabok. Strasie ma odporom a so strachom v očiach skloním hlavu dúfajúc, že ten netvor, ktorý stojí najbližšie ku mne a hľadí rovno na mňa si to nevšimol.
Nie, nevšimol, pozerá akoby sa díval cezo mňa, ako by som bola neviditeľná. Zdvihnem hlavu a pozriem sa mu rovno do tváre... nič žiadna reakcia. –Som neviditeľná, napadne mi hlúpa myšlienka, ale hneď ju odmietnem lebo na nadprirodzeno neverím. Podídem bližšie a zdvihnem ruku, chlap nič... on ma vážne nevidí.
Podídem k druhému a postavím sa rovno pred neho, aj strach ma prešiel, už sa nebojím a začínam byť zvedavá.
Hľadím mu do očí, do tých krutých krvou podliatych očí, ale už strach necítim, cítim len ten nekonečný odpor a mám chuť napľuť mu do nich.
-Dnes sa národ zabaví. Začula hlas toho prvého. Konečne tú ženskú obesia a ľudia sa upokoja.
-Hej hej konečne sa jej zbavíme, vrahyne detí...tfuj suka jedna, zaslúžila by si dvojnásobný rozsudok smrti za tie zverstvá ktoré napáchala. Odpovedal ten druhý a s odporom si odpľul.
-Ty si vážne taký hlúpy alebo sa len tak tváriš? Pozrel na neho ten prvý so zlovestným úškľabkom. Veď tá ženská je nevinná, jej jedinou vinou je, že odmietla kardinálovu náruč.
Za tými vraždami je niekto iný, potrebovali obetného baránka, aby upokojili prostí ľud a ona sa na tú rolu odsúdila sama.
Pri tých slovách ňou prebehla vlna hrôzy a striaslo ju na celom tele.
-No poď lebo o pár minút to začne, pozri ľudia sa už zhromažďujú... ukázal rukou smerom k širokej ceste po ktorej prichádzala k miestu popravy väčšia skupina ľudí.
Chlapi odišli a ona tam ostala stáť ako prikovaná rozmýšľajúc o tom čo počula.
Čistinka okolo šibenice sa zaplnila behom pätnástich minút a ona s ohromením zistila, že všetci do jedného túžia len po krutom predstavení a nikto sa nestará, či tá žena ktorú odsúdili na trest smrti je naozaj vinná.
Davom prebehol šepot... už idú, už ju vedú.
Pozrela tým smerom kam sa dívali všetci a od toho čo uvidela jej na chvíľu prestalo byť srdce. Medzi štyrmi vojakmi spútaná sa horko-ťažko vliekla dobitá mladá žena. -Nieeeeee! To predsa nie je možnééé! Nieeeeeeee! Kričala šialená strachom.

-Miláčik...zobuď sa láska, už ťa zase kvária tie nočné mory... miláčik...
Jemne ňou zatriasol jej manžel a keď otvorila oči nežne si ju privinul na hruď.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu