- Miláčik, prečo si neľahneme do našej postieľky? Ozvala sa Gordana sladkým hláskom a túžobne sa zahľadela na širokú posteľ s nebovomodrým baldachýnom. Piotr sa uškrnul a položil svoj prázdny pohár od Tequily na malý umelecky vyrezávaný stolík pod obrazom jeho pradeda slávneho moreplavca Giovanyho Tuttoniho. Podišiel ku Gordane a pritiahol si ju k sebe. – Miláčik môj, rád ti splním každé tvoje prianie. Usmial sa a vtisol jej na zrumenené pery nežný bozk. Zdvihol ju na ruky a odniesol ju na posteľ ktorá Gordanu tak lákala.
- Milujem ťa láska moja. Zašepkala túžobne a pritiahla si jeho hlavu na prsia. Piotr sa ešte raz obzrel na obraz svojho slávneho predka a keby Gordana v tej chvíli videla výraz na jeho tvári zľakla by sa.
-
- Čo sa stalo? Niečo ho muselo posadnúť, keď bol schopný vykonať takúto ohavnosť. Šepkali si lokaji, stojac nad mŕtvolou mladej ženy. Gordana ležala nahá krížom cez posteľ s hlavou vyvrátenou dozadu a s podrezaným hrdlom. Dlhé čierne vlasy mala rozprestreté okolo hlavy ako nejakú smútočnú gloriolu. Oči od údivu roztvorené; Tie krásne oči ktorými tak vrúcne na Piotra hľadela, teraz boli sklenené bez života.
- a ON? On je kde? Zmätene sa pýtali jeden druhého. – Ušiel podliak jeden! Začali pobehovať hore-dole akoby si len v tej chvíli uvedomili čo sa tam vlastne stalo.


Pokračovanie na budúce

 Napínavý príbeh
Komentuj
 fotka
kosmiklove  26. 3. 2009 17:32
Toto je to co mi chybalo...uz sa tesim na pokracovanie
 fotka
johnysheek  26. 3. 2009 19:33
ejha.. dalsi pribeh
Napíš svoj komentár