do hlbín nešťastia slasti,
uteká pred svojou identitou,
hriešne krásnou panovníčkou.
Ukája svoje pudy nerestí,
v útrobách nežných zlostí,
opíja sa krvou panenskou,
v opojení krvavou neresťou.
Hľadá útočisko v jaskyniach,
po bitkárskych nekalostiach,
na územiach mladých ničotov,
sladko zaspáva bez drsných snov.
Spomienky sa vrátia rýchlo,
do hláv ale nevidí nikto,
bez pochýb, trýznivo sedia,
vlastnú smrť hltajú ba jedia.
Jemný hlas tichom znie,
každý ukrivdení už vie,
prichádza veľkolepá smrť.
Zabije či nechá trpko hynúť?
Duše si dôkladne pozbiera,
do útrob tela si ich ukrýva,
príde čas šťastia a radosti,
však bude plná do sýtosti.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
16. 9.sept. 2017 19:59
duša človeka je nesmrteľna
Napíš svoj komentár