ako tieň na stene,
ten cudzinec, čo stáva po nociach,
pocit mám, že som ho videl v každej tvojej zmene
No zastaviť som ho nedokázal, prepáč, nemám dosť síl
boli časy kedy som sa ho bál,
prešiel chladnou hmlou v tvojich očiach, a mráz mi pustil do žíl
vytlačil ma z tvojho pohľadu v ten deň, čo som v tme nehybne stál...
Hľadel som do tvojho pohľadu,
niekedy som ho počul zopár slov prehovoriť,
smial sa tvojimi perami keď pálil našu záhradu,
ukázal ti ako zo zakázaného prameňa vodu piť
zbúral našu priehradu,
ktorá bránila vlnám aby sme v bezpečí mohli spolu žiť
Cudzinec!! Čo ti núkal všetky slasti,
bol ten kto naše šťastie zatopil
kvôli nemu si sa cítila ako v pasci,
bol to on, kto si želal aby som sa v priehrade utopil??
To jediné čo dnes žiadam je odpoveď...
Tie slová si chcela vravieť mne,
nie jemu, pamätáš??
cudzinec nemal čo robiť v našom sne,
a keď si prišla o oboch namietaš??
Už nekráčam vystrašený v tme,
bolí to stále, preto prepáč, ale zbytočne dnes nariekaš...
Mrzí ma toho naozaj veľmi veľa
ale už nie, že som nečakal
ak je cudzinec to, čo si chcela,
mňa jeho dvojník nalákal...
Hľadám to, čo som v tebe stratil,
to, čo mi cudzinec v tvojich očiach vzal
už je neskoro aby som sa späť do tvojho pohľadu vrátil
dlho som hľadal odvahy aby som z prachu vstal
Už viem, cudzinec si ty,
a ja stal som sa ním tiež
nevidím most, čo spájal naše životy
necítim vôňu kvetov ktorú cítiť chceš,
Mám strach lebo nepoznám cestu keď na nej nie si,
a na sebe nespoznávam jedinú vec,
už nevidím ale cítim že kráčam v daždi,
dnes už chápem, že stal sa zo mňa cudzinec...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár