Báseň má presne 400 slov!!
Žiara v ktorej sa stráca ťažiaca sadza
Východom slnka prichádza
Pri prvom hlbokom nádychu
Sladkastá vôňa orgovánu plná oddychu,
Ktorá za sebou vláči slabučký prievan,
Kamienok úsmevu k sebe vlievam,
A keď úsmev oťažieva,
Takisto ako krídla ospalého speváka,
Ktorý na tenkom konári ďalekého stromu spieva,
Do tajuplného oceána nôt ma naláka,
V ktorom mi dovolí preplávať na druhý začiatok jeho sveta,
So slabým prievanom hľadiacim po tvári ľahká myseľ slová splieta...
Šťastie ktoré skrýva vôňa ovocného čaju,
Aj moc prasknutého krčahu,
Ktorý v sebe stále udrží skrotenú vodu
Počúvať vietor ako si píska a vnímať jeho pohodu
Ležať počas búrky pozerajúc na okno plné kvapiek
Ako kamienok potopený len v jednej z toľkého množstva riek
Pohľad na úsmev okoloidúceho plného energie,
Odpiť si z teplého kakaa plného nostalgie
Hlas človeka ktorý nás ku oblakom nadvznáša,
Príbeh každého človeka ktorý nás do fantázie unáša,
To a ešte oveľa viac pre mňa znamená šťastie,
domov, láska, rodina
chuť do písania ktorá každou vetou rastie
zvuk čo príde dlho po tom, po tom, čo uplynie posledná hodina
Aj čistý vzduch pred búrkou,
Každá minúta s tou pravou, áno, práve s ňou...
Nech si kdekoľvek, prosím, počkaj ma
Keď prídem, už budeme dvaja...
Prosím, nech ma cestou tvoj úsmev chráni,
Nemusíš mať strach lebo môj ten tvoj bráni,
Tak už dlhšie neplač, prosím
Ako kamienok ktorý obmýva rieka
Naše spoločné šťastie v sebe nosím
Moje šťastie sa bez tvojho svojho šťastného pohľadu zrieka...
Zvuk pomocných koliesok na prvom bicykli,
Tie dni už dávno predo mnou utiekli
Skryli sa niekde v pieskoch ktorými som prešiel
Niekde v najsuchších pustinách som seba stáť našiel
Bádajúc po vode a spínajúc ruky pre aspoň najslabší vánok
Ktorý mi privial, privial tvoj plač aby ma neuniesol spánok
To, čo mi v pustinách ukazovalo smer boli tvoje slzy,
A nejedna z nich ma dodnes veľmi mrzí
Hľadal som v piesku tvoje stopy
Mama, našiel som tam teba, teba čakať kým sa ukážem
Aby si ma mohla odniesť a vidieť úsmev čo mi tvár zdobí
Mama, každému nádychu byť ten, ten posledný zakážem...
Prosím, nech ma cestou tvoj úsmev chráni,
Nemusíš mať strach lebo môj ten tvoj bráni,
Tak už dlhšie neplač, prosím
Ako kamienok ktorý obmýva rieka
Naše spoločné šťastie v sebe nosím
Moje šťastie sa bez tvojho svojho šťastného pohľadu zrieka...
A možno ten ospalý vták spieva pre ten kamienok,
Ktorý je pre nás stále plnší, plnší spomienok...
..........
Venované mame
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár