k tomu spev volavky
zdvíhajúci sa vietor v ktorom som stál
na koži privolal mrazivé zimomriavky
Vietor za sebou ťahal
pozostatky detského plaču
ktorý doznieval keď som váhal
pri pohľade na delfíny čo do výšky skáču
Prečo sa započúvať do zvukov
ktorým nechceme porozumieť,
prečo, keď nás ovplyvňuje množstvo hlukov
pri ktorých čakáme kým budeme môcť smieť
spraviť krok do ticha...
Predstavivosť máme, tak ju použime
nedovoľme jej len spať
Veď žijeme!! Tak ten dar využime
už ma nebaví stále stáť!!
A čakať
kým niekto spraví ten krok za mňa
nie,
nebaví ma pochybovať o zmysle sna
som ten čo sníva,
a som rád
verím že v každom býva
láska
ktorá nám nedovolí zamrznúť
aj keď často veľmi bolí
Ja nechcem zabudnúť!!
A spraviť krok do ticha
z ktorého nebudem vedieť
čia pýcha
ma zabíja...
Prečo sa započúvať do zvukov
ktorým nechceme porozumieť,
prečo, keď nás ovplyvňuje množstvo hlukov
pri ktorých čakáme kým budeme môcť smieť
spraviť krok do ticha...
Dodatok
Už som pochopil
že nie som len malé zrnko prachu
a pochopíte to aj vy
že sa netopím vo vašom krachu
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár