Vykročí po starej drevenej podlahe. Prach sa rozvinie do ťažkého vzduchu ktorý sa pomaly usádzal na dne mužových pľúc. Muž sa odopiera palicou a krívajúc prejde cez celú miestnosť ku oknu cez ktoré prenikajú bezduché biele lúče svetla. Z okna znejú výkriky mladistvých. Vyzrie do škáry ktorá prepúšťa svetlo a vidí chlapca oblečeného v tričku najmenej o dve čísla väčšie a tehotenskými teplákmi s mladým dievčaťom v párty šatách. Bláznia sa popri ceste pod svetlom pouličnej lampy. Na prvý pohľad sa dá povedať, akoby tancovali. Boli šťastný. Netrápili sa čo si o nich druhí myslia.
Muž pootočil hlavu na staré piano. Svetlo odrazené o mesiac mu odhalilo kus zvráskavenej tváre. Vlasy mal husté, kučeravé, šedivé ako svetlo ktoré preniká dnu. Po nadýchnutý oprie palicu o bok klavíra. Pridrží sa o zavretý klavír. Stál oproti klavíru. Trochu ho oprášil dlaňou. Vyzeralo to akoby ho skôr hladil, či utešoval, že už nie je sám. Akoby dával najavo, že nie je osamote.
Otvoril klavír a sadol na muzikantskú špinavú stoličku. Cez lúče svetla prechádzali malé čiastočky prachu. Oči sa mu zableskli hneď ako si sadol pred klavír. Opatrne položil prsty postihnuté artritídou na klávesy. Na chrbte pocítil mrazivý pocit. Mal pocit, že mu tŕpnu všetky svaly. Ľavú ruku zbrklo stiahol z kláves a položil ju na ľavú nohu. Silno si stlačil sval na nohe ktorá ho príšerne bolela. Po chvíli položí ruku späť na klavír. Z vonku, z druhej strany cesty počuje sladký, úprimný smiech dievčaťa. Smiech, ktorý už niekedy počul..
Letmo stlačí prvú klávesu a za ňou ďalšiu. Jemne tlačí na tóny, ktoré vytvárajú prekrásny, nežný priam rozprávkový súzvuk. Znie to ako uspávanka pre mladého vojaka ktorý sa bojí zatvoriť oči lebo v tme vidí tváre priateľov ktorí padli po jeho boku. Po chvíli hrania zabudol na bolesť, zabudol na tmavú miestnosť ktorá niekedy tancovala, žila.. predstavuje si tú miestnosť ako vyzerala pred tridsiatymi dvomi rokmi...
Noc v roku 1981.
Narodeninový bál na počesť starostovej dcéry. Veľkolepá miestnosť plná svetiel, hudby a smiechu. V rohu pod oknom stojí čerstvo nalakovaný klavír na ktorom hrá nesmierne preslávený hudobník so svojou malou kapelou. Melodická pieseň s často menenými rytmami vďaka čomu sa to v tej dobe stalo obrovským megahitom, ktorý vyhral niekoľko ocenení. Skladba ako stvorená na tanec.
Mladý čiernovlasý čašník s kučerami vo vlasoch stál s táckou v ruke zahľadený na oslávenkyňu v pestrofarebných šatách. „Hej!! Obsluha!! Nepostávaj tam a pohni sa s tým pitím ku mne!!“ zakričal jeden zo snobských hostí.
„hneď to bude pane“ odpovedal druhý mladík, ktorý pribehol ku zamyslenému chlapcovi a vzal mu tácku. „bež za ňou Criss!!“. Criss sa bez slov vybral za oslávenkyňou. Vyzeral zhypnotizovane. Kráčal s výrazom na tvári ako námesačný. Prerážal si cestu medzi davy ľudí, vyhýbal sa čašníkom a ich táckam až kým ju nenašiel samú sedieť za stolom.
„Smiem si prisadnúť??“ spýtal sa Criss.
„Nie!!“
Criss si odpoveď nevšímal a prisunul sa k stolu. „Vieš kto som??“ pýtala sa znudená oslávenkyňa. Smelý mladík sa usmial „Jasne, Katy, princezná bálov. Nevyzeráš že by si sa bavila“. Criss jej videl na tvári že je oslava príliš seriózna a v lesku ktorý krášlil jej pohľad videl seba. Hudba práve doznievala a posledné predĺžene tóny najslávnejšej elektrickej gitary „Paul“.
Kapela si dala na chvíľku prestávku. Criss sa postaví od stola a nezdvorilo, bez jediného slova sa vzdiali. Vybehne na pódium a sadne pred klavír. Malý mikrofón pripevnený ku klavíru si nastaví pred ústa a odmlčí sa „Túto skladbu chcem venovať jednému výnimočnému dievčaťu. Pre Katy ktorá tu dnes oslavuje krásnu osemnástku a vy sa staráte len o prestíž a modlíte sa, aby oslava dopadla čo najlepšie pre novinárov. Mohol by som vykecávať dlhšie, ale o chvíľu ma ochranka vyvedie takže, Katy.. aspoň nachvíľu dnes zaži niečo vopred nenaplánované..“
Odsunul mikrofón a jemne, letmo a opatrne stlačil prvú sériu klávesov, ktoré do seba dokonalé zapadajú...
Skladba sa nedostala ani za druhú polovicu a už ho vyhadzovali pred budovu najväčšej haly v meste. Je to škoda lebo často vravel, že druhá polovica si získa srdcia tých, ktorých si nezískala prvá časť skladby.
„Už sem nikdy nevkročíš!!“ kričal starosta, otec Katy, ktorý stál vo dverách. Criss pomaly odchádzal v čom ho zastavil sladký smiech, nefalšovaný, úprimný smiech. Pribehla k nemu Katy s úsmevom na tvári.
„To bolo.. milé“ povedala
„Škoda, že ma nenechali zahrať druhú polovicu“ humorne sa posťažoval.
„Ďakujem. Neviem prečo“
Bola to krátka chvíľka, ale podľa Crissovich slov neopísateľne nádherná. Chvíľu sa rozprávali, bláznili, tancovali pod polovičným mesiacom. V tú noc neboli vidieť na oblohe hviezdy. Ani nemohli. Všetky sa skryli do ich veselých očí.
Katy sa musela vrátiť dnu aby nikto nezistil že chýba. Je to smutné že si nik nevšimol, že tam nie je. Nevedeli ako sa rozlúčiť. Obaja stratili reč. Pred vchodom do budovy zostala stáť. Otočila sa a usmiala. Criss cítil.. bol šťastný lebo vedel, že ten úsmev patril jemu. Vtedy ešte netušil, že ho vidí naposledy.
Prešlo veľa dni a rovnako veľa noci. Kráčal so svojim kamarátom, ktorý mu v tú noc na bále pomohol. Šli okolo stánku. Na titulnej strane miestnych novín bol nápis, že v ten deň mladá Katy po oslave 18stych narodenín odchádza do veľkého mesta študovať medicínu.
Crissov priateľ sa na neho opäť pozrie a zopakuje tú istú vetu „Bež za ňou“. A Criss opäť poslúchol. Bežal cez deväť blokov ku ich honosného sídlu. Z diaľky ju videl nasadať do štvordverového strieborného automobilu. Rozbehol sa cez cestu. Bol odhodlaný povedať jej aspoň obyčajné „Ahoj“. To chcel povedať už v tú noc a nedokázal to. Vo vnútri ho to rozožieralo viacej než najhorúcejšia kyselina. Jej auto naštartovalo. Cez okno z auta ešte raz zamávala rodičom a zakričala im „ahojte“.
Pri prechode cez cestu si nedal pozor. Hľadel len na jej auto ktoré sa už pohlo z miesta. Okoloidúce auto nestihlo zabrzdiť a nabralo Crissa na kapotu. Crissove bezvládne telo ležalo pod motorom auta, ktoré mu úplne zmenilo život.
Deň bol v bezvedomí a keď sa prebudil lekári mu diagnostikovali niečo po latinsky. V podstate mu oznámili, že nohu už nikdy nebude naplno môcť využiť.
Prešli roky a on stále čakal, že sa to usmievavé dievča vráti. Ako dni plynuli aj on starol a v život ho pracovne doviedol do veľkomesta. Našiel si ženu, ale o Katy už nikdy nepočul. Ako každý človek aj on zostarol ale nezabudol. Jedného dňa sa vybral do malého mestečka, do už vtedy opustenej haly a zahral si skladbu, ktorú hral na oslave.. skladbu pripomínajúcu uspávanku pre vojaka a tento raz odznela až dokonca...
Criss sa vrátil do reality. Vstal od starého klavíra a pozrel cez škáru z okna. Mladý smejúci sa párik už odišiel. Ulica bola prázdna a zrazu nastálo prosté ticho. Natiahol sa po palicu opretú o klavír. Pri chôdze boli počuť hladké dopadajúce kroky a buchot palice pri dotyku z podlahou. Pri odchode z miestnosti za sebou zatvoril vŕzgajúce dvere.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár