starší pán zasnežené piano zbadá
uprostred bielej lúky
prisadne k nemu a odoženie muky,
ktoré ho trýznili celé nekonečné roky.
Nežne pohladí ho po klávesoch
počuť praskať sneh pod ťarchou kopýt
srnky žili v blízkych lesoch,
ktoré lúku na vôkol mohli zdobiť
pán sa cítil spokojný, lebo mohol čo ho baví chvíľu robiť.
Ruky červené od mrazu,
jemne pritlačil a prebudil tón
potrel si dlane o seba odrazu
mrzol, aj keď na stole pod oknom hral starý magnetofón
z hlbokého zamyslenia ho prebudilo vibrovanie, vo vrecku telefón.
Odhrnul klávesy od zvyšného snehu
zavrel oči a začal hrať,
krásnymi, sladkými tónmi prikrýval nehu
predstava o svojskej láske ho začala hriať
na srdci vyryté ryhy bolesti ale i lásky, ktoré si nenechal vziať...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár