bežím, lebo čas beží na tvári mojej i priateľovej.
Hudba duní v hlave,
len ja a moje myšlienky, práve.
Nežné pohladenie zo saxofóna,
v mojej mysli padá opona.
Opona ide dole,
nežiadam nič viac len načo mám právo a to čo je moje!!
Pot mi začal tiecť po čele,
mal som hrejivý pocit na tele.
Začínam pociťovať únavu,
mám z toho skvelý pocit lebo po ťažkej práci zožnem úrodu,
niekedy sa ocitneme uprostred sprievodu.
vnímame len svetovú pohromu a nie to, načo sme dostali slobodu.
Noc zas raz prišla,
myslím na to, že kopa ľudí z cesty zišla.
Na tmavý svet dopadá hmla,
stojím pri ceste a premýšľam ako pokračuje moja hra.
V slúchadlách mi končí pesnička,
pred očami sa mi krúti otázka rečnícka.
Na chvíľu som zastavil,
každý by si mal nájsť niekoho za koho by sa postavil!!
A miesto kde by sa vždy rád zastavil.
Sladké klavírne tóny,
som energickejší ako Sonny,
netráp sa keď niečo nestihneš,
nie, že si čiaru života predčasne prestrihneš!!
Nie, že milovanej osobe srdce vytrhneš!!
Neubližuj lebo to dokáže každý,
si jedinečná, jedinečný, proste si to TY!!
A nikto nemá právo vziať niekomu životy!!
Vydýchal som sa a bežím ďalej,
myslím na úsmev mojej milovanej, tej pravej!!
K sladkým, pomalým tónom klavíru, bicie sa pridávajú,
pri počúvaný sa vo mne city prelievajú.
Prečo si mladý ubližujú a nadávajú??
Cítim vlastný tep, svetlá áut predomnou, myslím na najhoršie,
počujem svoje dýchanie, po behu cítim krásne lietanie.
Začínam byť na konci so silou,
dal by som všetko aby som bol s mojou milou.
Najhoršie je, že taká neexistuje,
ak hej tak ju nepoznám no dúfam, verím, že ju spoznám,
je zaujímavé ako veci rozpoznám.
Človek túži, sníva, ľúbi a cíti,
cítim, cítiš, za tvojimi úspechmi si ty!!
Klavír doznieva, bicie pokračuje,
krátke sólo gitary vyskakuje.
Chvíľka ticha nastála,
okolo mňa nič, len myšlienka moja.
Čo vlastne skutočne znamená pokora??
Niekto odpadol, to vážne nikto nezavolá doktora??
Som zničený, stojím a pozerám na prázdnu cestu asfaltovú,
je čas vydať sa na cestu pokorenú, zdolanú.
Romantické gitarové sólo sa končí,
klavír zase zaznel,
kráčam po ceste prázdnej.
Ty stojíš tam kde ja,
máš rovnakú výzvu isť ďalej, no rozdielny zmysel pokoja.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár