Kráčajúce pohľady popri drieky...
Obaja na opačnej strane
Cez rieku dve mávajúce dlane
Dvaja ľudia predstavujúci si stratu spoločného času
Nepoznajú spoločnú v páre krásu
A aj keď stráca sa zem a skrýva pod ľadom
Tí dvaja neuhýbajú pohľadom
Možno starnem, ale...
A myšlienky nemám ustálené stále,
Láska, sila, dôvera, myseľ
Vravia si „priateľka, priateľ“
Ani nemôžu byť spolu
Predsa, keď preplávajú rieku..
Prekonajú i najvyššiu prekážku či horu.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár