Láska mala planúť ako večný plameň

viera v úsmev mizne akosi skoro, skoro a rýchlo

a dôvera?? Tá sa stráca pod hladinou ako kameň

keď na hladinu padla hmla, odrazu všetko stíchlo...




Za každým oknom vyklopkáva lož

znie potichu ako tisícky ihličiek rozsypaných na skle

keď som nevedel, vaša rada znela – ustúp a ruky zlož

ale s rukami založenými nepostavím základy šťastia aj pri mne




Moje kroky nechávam hudbou viesť

vždy keď cítim srdce, srdce akoby chladlo

nie som si istý koľko rán ešte dokážem zniesť

keď sa hudba spomalila, akosi všetko stíchlo




Počujem priveľa reči o tom,

že je niekto lepší lebo sa dokázal,

postaviť do radu aby mu bol spílený strom

strom, ktorý niekomu druhému zavadzal...




A je mi jedno koľkých sŕdc sa dnes dotknem,

koľkých urazím, zarazím, tie isté rady už nemusím

aj bez vás viem, že sa niekedy potknem

výmoly patria k mojej ceste ale neodpustil by som si keby to neskúsim




Keby neskúsim obrániť svoj strom

a siliť ho skúsenosťami dokým pochopíte, že ho nedokážete zhodiť

potrebujem rodinu, domov, mne nestačí len prázdny dom

a za tým si pôjdem, aj keď ma niektorí budú chcieť z útesu sotiť!!




Slov ktorými chcete ponížiť bolo už dosť

každým dňom cítim, cítim, že iskra ktorú hľadám je bližšie

vraveli ste, že nenájdem v sebe nič, čo by mi prinieslo radosť

ale dnes píšem, píšem, a vaše urážky počujem tichšie




Vaše klamstvá počujem tichšie!!

Učím sa čítať medzi riadkami

a hľadať v nich zakopaný poklad...

Vaše klamstvá počujem tichšie!!

Až odrazu všetko stíchlo...




Moje kroky nechávam hudbou viesť

vždy keď cítim srdce, srdce akoby chladlo

nie som si istý koľko rán ešte dokážem zniesť

keď sa hudba spomalila, akosi všetko, všetko stíchlo...




Všetko stíchlo

keď som začal počúvať

všetko stíchlo

keď som sa začal učiť zvukom načúvať

zrazu všetko stíchlo

keď som chcel do srdca vpustiť vaše slová

a dnes už neviem koľká, ani ktorá,

ktorá postava v tieni využila moju slabosť,

odrazu všetky vaše nenávistné slová stíchli,

keď vám začala najviac ubližovať moja radosť

ktorú si len tak nenechám vziať,

všetko stíchlo...

Keď sa padlý napriek všetkým ranám rozhodol ruku dať,

niečo sa zmenilo,

zrazu nastalo ticho...

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár