Na obzore je postava stále tá istá
nepribližuje sa k nám, je nehybná
cesta k nej býva často hmlistá
žiadna myšlienka nie je bezchybná
čakám, čakám na svoju múzu
kde si?? Naozaj ma neprídeš zachrániť??
cítim sa akoby držím v objatí medúzu
začal som pomaly trhať niť,
začiatok všetkých chvíľ
koniec začal prvé nádychy strániť
prejdem za tebou aj nekonečne množstvo míľ
obzerám sa lebo za mnou nie je nik,
nik kto by mi mal chrbát chrániť
preplávam aj najhlbšiu prekážku, každý špinavý rybník
lebo postava na obzore stojí nehybne a čaká
čaká, preto ja čakať nemôžem ak chcem,
aby sme sa stretli, a prejdem tú cestu aj keby mi obloha na hlavu padá
aj keby mi do nôh hádžete kamene ja tou cestou ku tebe prejdem
usmievam sa aj keď chcete aby som plakal, prečo?? Lebo usmievať sa smiem
môžete na mňa mieriť prstami, ja svetlo na konci tunela nájdem
ale niekedy mám strach, bojím sa že to sám nezvládnem, preto v tichosti kričím
som nemožný a prislabý jedinú svoju chybu meniť
vravím veľa zbytočných slov a keď mám povedať niečo dôležité tak radšej mlčím
aj keď si tvoju pomoc nezaslúžim, žiadam aby si ma prišla zachrániť.
Potrebujem ťa, nepozeraj na mňa tým pohľadom lebo ja za to nemôžem
proste ťa len potrebujem, nič viac som ti nikdy nepovedal, nikdy
každá modlitba mizne v ničote, v prázdnote ale viem, že je to jediná šanca ako svojej duši pomôžem
tvoja tvár prekryla na oblohe mocné hviezdy
nie, neverím že to niečo zmení
nevidím zmysel plynovej masky ktorá len visí na konári stromu
lebo som natoľko slepý že nevidím ani besnotu keď z úst pení
som natoľko oslepený z bleskov a hluchý z toho hromu,
že ani nič nepočujem a nevidím, necítim svoju ruku ktorú podávam tomu,
kto ma vykopol z vlastného domu.
Túlam sa ulicami, lesmi, lúkami, vidím to krásne čo nevidí ten, kto chce vidieť len to čo už pozná
a mrzí ma to lebo ľudia prichádzajú o veľa obrazov,
vidím to dobre ale aj špatne čo po mojom boku žije ale aj tak sa túlam stále sám, a realita samoty je hrozná
nikto mi nedokáže odpovedať na otázku koľko človek dokáže prežiť mrazov.
Zachráň ma, chráň ma pred nástrahami na ceste za tebou
aby som mal silu prejsť až na koniec a spolu sa staneme malá súčasť čo prelietáva oblohou
ako padajúca hviezda, kedy želať si niečo je mocnou potrebou
a ja si neželám ihneď stáť na konci tej cesty lebo nechcem prísť o to, čo ponúka každý jeden rok
ale teším sa kedy sa stratím v tvojich očiach a po tvojom boku spravím svoj prvý krok
netuším čo je správna viera ani koľko naozaj existuje Bohov
podľa mňa pravá viera nesúvisí v čo veríme ale je úzko spätá s odvahou nebáť sa za ňou stáť
aj keby boli všetko len nezmysli, výmysly človeka, je hlúposť ju niekomu brať
stojím kde som a pomaly robím krok z miesta za tebou lebo ty len na obzore stojíš
som vďačný mame a priateľom za to čo som, len obyčajný človek i keď plný chýb
kto je bez chyby nech hodí kameňom vraví sa, ale ty sa toho činu bojíš
tak prestaň posudzovať druhých, nikto nie je dokonalý, nikto, z tohto miesta sa už hýb!!
Zachráň ma,
robí ti radosť stáť tam tak sama??
hrabeme si k sebe viac ako dokážeme uniesť, na to všetko je každý prislabí, chceme všetko a to všetko zdarma
čo dáme sa nám raz vráti ako bumerang, túžime po moci, vláde, aby naše slovo niečo znamenalo,
keď si nič neodovzdal tak presne toľko čakaj, neviem ako ty, ale ja to volám karma
stačí mi len aby moje slovo niekoho oslovilo, lebo naše slová s nami budú žiť navždy.
Zachráň ma, prijmi moju ruku a pritiahni ma ku sebe
hej, postava na obzore, si ďaleko a neviem aký skrývaš pohľad
vidím len obrys niekoho na konci cesty, ale keď sa tam dostanem viem, že moje srdce patrí tebe
kričím Hej!! Len v predstave ktorá ma topí pod ľad
s pod ľadu sa nedokážem vyslobodiť aby som sa nadýchol
tak prosím pomôž mi, žiadam tvoju pomoc
žiadam čas v tomto hluku aby som si oddýchol
aspoň na dnešný deň kým neodbije polnoc
lebo hľadáme šťastie všade vo svete
a nevidíme čím sme obklopení,
čo máme okolo seba, nevidíme ani čo prináša svet po prvom rozkvitnutí a prvom zvädnutom kvete
chceme žiť šťastní ale nevnímame všetky tie maličkosti vôkol nás, sme zaslepení.
To ma naozaj neprídeš zachrániť??
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.