Keby ste sa ma spýtali na hocijakú otázku, moja odpoveď vás iste zarazí. Keď mi niečo spravíte, začudujete sa nad moju reakciou. Myslíte si že ma aspoň v niečom poznáte, no nieje tak. Stále tu píšem o niečom, všetko vzniká, alebo vznikalo v mojej hlave a pomaly sa zapisovalo. Všetko čo sa udialo bolo napísané, ale ja som vystupoval len ako pozorovateľ alebo neskorší zapisovateľ.
Mnohý si zo mnou píšete, len vy môžte získať informácie v pochabom množstve. Čas plynie a ja vám prezrádzam len málo čo sa v mojom živote deje. Stále inú udalosť v krátkom časovom rozhraní, ja zabúdam a kontakty sa prerušujú a vy sa celý príbeh nikdy nedozviete.
Preto si myslím že aspoň niekto by sa mal o mne dozvedať všetko. Len ten komu sa páči môj život a chce ďalšie a ďalšie pokračovanie. Nechcem vám to nanútiť, nechcem to pchať do blogu akoby som začínal reality show o samom sebe. Chcem splniť požiadavku a napísať vám niečo o mne, napísať vám všetky situácie v ktorých sa nachádzam, všetky pocity ktoré mávam a všetky myšlienky ktoré mi prúdia hlavou.
Streda, 03.07.08
Nachádzam sa asi 15km od Košíc, pri malej dedinke menom Kysak. Kto to tu pozná tak vie že sa tu nachádza škola v prírode. Ja ako člen a jeden zo šéfredaktorov školských novín som sa dostal na tento výlet. Je to niečo ako poďakovanie od riaditeľky za celoročnú prácu. Škola nám zaplatila polovicu ceny výletu, všetko ostatné si hradíme sami. Rozhodli sme sa preto z jedálne odobrať len obed, ostatné jedlo sme si nútený pre nedostatok finančných možností zariadiť sami. Dnes sme boli na rybačke. Priznám sa nemá k tomu žiadny vzťah, ani sa mi do toho veľmi nechcelo. Ale skvelý človek, náš chatový sused nám ponúkol miesto na jeho lodičke, kde ja nemôžem chýbať.
Najprv to bolo pokojné, štyri udice, všetky s nahodenou návnadou čakajúce na obeť. Všetci len pozeráme do vody a počúvame susedka ktorý nám vysvetľuje taktiku lovu. "Po nahodený musíte návnadu jemne povzdvihovať a uvoľňovať, aby u ryby vzbudila pozornosť. Stále ju posúvajte o niekoľko centimetrov v týchto vodách sa snažte ísť s prúdom, lebo ryby vás môže prekvapiť a návnadu ľahko vytrhnúť. Keď ryby stratí nervy, prudko sa do návnady zakusne, vtedy musíte bleskovo vyzdvihnúť udicu aby sa jej háčik zasekol o spodnú peru." Podľa mňa to bolo jednoduché, čakať a potom udicu prudko dovrchu.
Čakal som čakal až prišla tá chvíľa. Silón sa začal pomaličky z udice vytáčať, čo bol signál že ryba ťahá. Vytrhol som udicu dohora. Ryby zachytená háčikom o udicu preletela nad loďkou a dopadla do vody na druhú stranu. Vtedy poriadne zatiahla a mne udica vyletela z ruky. Inštinktívne som nasledoval udicu a skočil do vody. Mysliac si že voda je z neustále svietiaceho slnka teplá. No nebola, bola priam ľadová. Ledva som sa vyšplhal späť do loďky.
Po pár hodinách som zistil že mi vôbec nejde mobil a porozkladal som mokré bankovky po okenici. Keby z bankoviek nekvapkalo, vyzeralo by to tak že máme kopu prachov ktoré už ukladáme všade kde sa dá. No nebolo to tak a moje posledné peniaze by odfúkol vietor, nebyť sieťky proti muchám.
Teraz je už všetko suché, mobil ako zázrakom funguje a ja sa teším na noc plnú karaoke, piva, gitary a grilovanej rybaciny.
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
jk77
3. 7.júla 2008 23:02
7. pád robi problemy tak ako aj mne. Ze pan novinar a inak trosku chaoticke. A odvazny nazov blogu na 14 rocneho chlapca. Si skoro pises memoare,
2
Vieš háčik je v tom že na rybačku sa má chodiť bez mobilu pretože keby ti náhodou zazvonil mohol by si vyplašiť všetky ryby.
Napíš svoj komentár