Nemá to byť prechádzka rúžovou záhradou,
svet bývá aj chladné a temné miesto.

A presne tak to je. A ked niekto nevie prijať pravdu, tak ako chce na takomto svete žiť? Nie vždy ľudia budú milý, usmievavý a budú nás chváliť. Len aby nám neublížili.
Ak sa nám niečo nepodarí, tak nám to dajú zožrať,
ak sa im nebude niečo na náš páčiť, tak nám to úprimne povedia...alebo si to nechajú pre seba a budú to hovoriť iným.

Lebo falošnosť u priateľov je normálna. A u nepriateľov ešte väčšia. Radšej byť falošným ako povedať pravdu a stratiť kamaráta. Tak asi niektorí uvažujú. Načo ubližovať pravdou? Radšej budem klamať. Ved svet je už aj tak dosť zlý.
Nemám dôvod takto rozmýšľať. Som úprimná a ked sa mi niečo nepáči, tak to poviem. Nevravím, že som v živote neklamala. Jasné, že každý z nás zaklamal.

Svet je chladné a temné miesto, ale ak máme správnych a úprimných kamarátov, tak oni...sú svetlo v tuneli, sú svetlo a nádej, že tento svet môžme prežiť aj lepšie...že je niekto o koho sa oprieme, ked budeme na dne.

 Blog
Komentuj
 fotka
dadenka  24. 4. 2012 13:59
mám takú jedno ... a presne ako si napísala je mojím svetlom v tuneli keď som nadne
 fotka
jessminka  25. 4. 2012 22:00
priatelia sú dôležitý... bez nich nie je svet, svetom...
 fotka
bondulka  26. 4. 2012 09:14
presne tak...
Napíš svoj komentár