No tak, nemôžeš predsa prespať celý život. Už sú to dva mesiace, čo som o tebe nepočula.
Prosím ťa už nespi. Je to taká dlhá doba. O tak veľa si prešla. No tak prosím ťa.
Otvára oči. Pozrie na mňa. A chce ich zavrieť naspäť. Nedovolím jej to. Pozerám na ňu a usmievam sa. Ten úsmev chápeme len my dve. Pretrie si oči. Pomaly si sadá. A potom natiahne ruky a...
Konečne...konečne si sa ozvala. Tak dlho som čakala. Snažila som sa ťa budiť.Myslela som na teba. Ako sa máš a tak. Aj som ti napísala. Možno si to čítala, ked si sa párkrát prebudila a ja som nebola pri tebe.
Ale vieš, že vždy budem pri tebe.
Objali sme sa. Tak sestersky. Tak ako najlepšie kamarátky. Tak ako to robia ľudia, ktorý sa dlho nevideli, nepočuli, nepísali si. Všetko to sme premeškali za hlúpe dve mesiace, ked som si myslela, že sa hneváš. Ale nehnevala si sa. Len si sa nemohla ozvať. A ja som myslela, že som ťa stratila.
Napísala som ti list. A ty si sa ozvala. Po takej dlhej dobe. Po 2mesiacoch. Všetko je v pohode a ja som šťastná. Dalšia dobrá správa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár