,,Ved nám povedz ako vyzerá. Nech si ho trochu predstavíme. " začala som do nej dobiedzať.
,,Tak dobre teda. Má čierne vlasy krátke, hnedé oči a...ved načo vám to vravím, ukážem vám jeho fotku. " vraví Lenka.
,,No a to si nemohla skôr povedať, že máš jeho fotku?" smeje sa Zuzka.
A tak nám ukázala jeho fotku. Celkom zlatý. Vyzerá ako cudzinec.
,,Vyzerá ako cudzinec. " vraví Danka.
,,Práve to som si teraz hovorila v duchu. " vravím jej.
,,No ja viem, ale práve to sa mi na ňom páči. že vyzerá tak ináč. " vraví Lenka.
Potom sme sa ešte vypytovali aký je a tak či si rozumejú, a vždy ked sme ho spomenuli, tak sa jej rozžiarila tvár. Bola zamilovaná, ale nepriznala si to.
,,A ty Danka ako to pokračuje s Marekom? Vysvetlili ste si to? Vieš, vtedy. " a žmurkám na ňu.
,,Hej, hej vysvetlili. Mám ti odkázať, že je rád že si mi to povedala ty. Vraj jemu sa o tom ťažko rozpráva. Som rada, lebo som si naozaj myslela, že ma podvádza. A to by som už naozaj prestala veriť mužom. Ved teraz sa doma spolu učíme. " vraví.
,,A o čom je reč?" spýtali sa Lenka a Zuzka naraz. Pozreli sa na seba a začali sa strašne rehotať.
A tak som im povedala skrátenú verziu. Pozerali, nechápali a potom sme dalej živo diskutovali.
Po 3 h vykecávania sa som bola aj celkom unavená. Bolo niečo po 20h. Za sebou som mala už dve štrúdly.
,,Baby, ja už za chvíľu pôjdem. Som unavená. Alebo chceš Zuzi ešte ostať?" pýtam sa jej.
,,Nie, aj ja by som už mala ísť. Zajtra mám školu. Máme toho veľa teraz. Chápete, maturita. " a urobila taký smiešny výraz.
Jasné, že sme chápali. Sami sme si tým prešli. Asi najdôležitejšia skúška nášho života.
,,Tak zaplatíme teda, nie?" pýta sa Lenka.
,,No jasné. Tak podme. " vravím a začneme sa obliekať. Všetky štyri ideme k baru zaplatiť. Na Zuzku zas ten čašník žmurkol a ona sa začervenala. Potom sme sa chytili pod pazuchy a ako veľké dámy sme vyšli von. Vonku sme sa ešte chvíľu smiali, že čo sme to predviedli za divadlo.
,,Annie, môžem otázku? Nemohla by si ma zaviezť domov?" pýta sa Lenka. Danka stála pomimo a práve s niekým volala.
Ked dovolala, tak som sa jej išla spýtať, či aj ona nechce zviezť.
,,Dani a teba nemám odviezť?" pýtam sa.
,,Nie, netreba. Marek tu za pár minút bude. Pôjdeme sa prejsť. " vraví celá šťastná.
,,Dobre teda, ale ešte počkáme s tebou. Nechcem aby sa ti niečo stalo. " vravím jej.
Tak sme chvíľu v tom vetri ešte postáli. A potom sme ho uvideli. Mareka. Blížil sa k nám.
,,Ahojte kočeny, čo tu stojíte v tej zime?" pýta sa so smiechom.
,,Ved sme čakali kým prídeš. Nemohli sme Danku nechať samú. Tak ideme teda. Pá. " vravím a začali sme sa lúčiť. Aj Mareka som objala a ten mi stačil povedať ,,dakujem" a ja som len naznačila ,,nemáš zač".
,,Hej vy dvaja čo si tam šuškáte?" začala Zuzka. Danka sa hned otočila naším smerom a tak divne pozrela na Mareka.
,,Ved nič nerobíme. Len mi dakoval. Tak podme, lebo Danka už žiarli. " vravím so smiechom.
Zuzka si sadla dopredu, Lenka za mňa a mohli sme vyraziť.
Uff, konečne doma. Už som myslela, že sa k mojej posteli ani nedostanem. Prezliekla som sa, išla som si umyť vlasy a potom som hned napísala svojmu miláčikovi.
,,Ahoj moje pred chvíľou som prišla domov. Už som si stihla umyť aj vlasy. Bolo super. Ale aj unavene. Teším sa na zajtra na teba. Milujem ťa. Chýbaš mi. "
Len ma prezvonil. Asi nemohol odpísať. Smska prišla až pred 22h.
,,Som rád, že si prišla v poriadku domov. Dnes nebolo dvakrát pekné počasie. Chýbaš mi. Aj ja sa teším. Napíšem ked prídem domov. Milujem ťa. "
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár