Sú Vianoce. A u nás doma sa všetko chystá. Na večer. O 17h budeme mať večeru, takže si počkám ešte takých 5h. Obed asi nebudem mať a nie som ani hladná. Ale to asi preto, že som mala raňajky až o 11h. Možno uvidím zlaté prasiatko, ako sa to vraví. Rodičia nikdy v tento deň nejedia. Ja budem pomáhať až pri pečení koláčov. Budem vykrajovať. Takže teraz oddychujem pred telkou a prepínam programy. No a k tomu píšem skoro každému čo mám v zozname ( a mám ešte ich existujúce číslo) smsku na Vianoce. Odfotila som si z netu pár vianočných smsiek a posielam. Raz takú, raz druhú. Aj Milanovi som napísala. Ale jemu takú tradičnú.
,,Veselé Vianoce ti prajem! Ako si sa vyspal? Ja dobre. Chýbaš mi. Veľmi ťa milujem. Kedy budete večeriať?" takže tak asi.
Ako vždy sms od neho mi prišla až teraz. Takže som zas hodinku čakala.
,,Spalo sa dobre a ty? Večeriať budeme až okolo 17 - 18h. A vy? Milujem ťa. Aj ty mi moc chýbaš. "

Včera som ho ani nechcela ani pustiť domov. Lúčili sme sa už hodinu dopredu. Ale okolo 17h už naozaj išiel domov. Som rada, že rodičia dovolili, aby bol u nás. Potom sa uvidíme až 29.12 a bude u nás až do Nového roka. Tak sa teším. Trošku ma mrzí, že nejdeme na žiadnu chatu, ale tak čo už. Ked sme to neskoro začali riešiť a furt nejaké výhrady. Najprv že daleko, potom že drahé. Ved budeme oslavovať v našom druhom obľúbenom podniku. Nie v kaviarni, kde sa stretávame s babami, ale v bare. No ono to ani nie je bar, ani to neviem popísať. Majú tam aj alkohol, aj nealko, aj jedlo tam varia. A bude tam aj diskotéka. Zaplatili sme 10€ a budeme mať tri chody a diskotéka. No úžasne nie? A budeme sedieť pri našom obľúbenom stole, vzadu. Pôjde Zuzka a druhá Zuzka, obe rovnako strelené. Teda, vlastne druhá Zuzka nepôjde, lebo chce byť s rodičmi. Takže namiesto nej ide Kika s frajerom a kamarátom. No a ešte Danka. Bez frajera. Ale už sa s tým zmierila. Chvalabohu. Mám pocit, že takto ako sa chová, ho stratí.
Nevravím, aj my sme mali s Milanom chvíľu taký čas, že sme sa skoro rozišli, ale teraz to ide v rovine šťastnej. Dobre, občas sa možno pohneváme, alebo že ho ja nepochopím alebo sa neozve a ja sa oň ho bojím a potom mi je smutno. Ale to je normálne. Ale aj tak by som povedala, že zatiaľ to funguje skvelo. Som šťastná. Aj ked si zo mňa občas robí srandu. Bez toho by to nebol on. Viem, že to nemyslí zle. Ale zas ja mu robím zle. Ale tak jemne zle.
A inak ten darček (ten plyšák) sa mu strašne páčil. Fakt som to na ňom videla. Večer aj vyskúšal na ňom spať. Bola som rada, pretože som sa bála čo povie. Naše prvé Vianoce. A aj na Silvestra budeme spolu.

Je už niečo po 14h a mama ma volá. Vraj sa ide vykrajovať tak idem pomáhať. Nech niečo aj ja pomôžem. A potom sa vrátim k rozprávkam.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
onaj123  4. 2. 2012 00:59
Gratulujem !!! Keď si tak šťastne zaľúbená

Je to pekné !!!
2 
fotka
bondulka  4. 2. 2012 11:20
diky
Napíš svoj komentár