Nezabudnem na tie zážitky a bláznivé veci, ktoré sme zažili. A ked sme spolu prešli školou života.
Vtedy som si myslela, že ostaneme dobrými kamarátkami. Ale mýlila som sa.
Neverím ti. A nikdy nebudem. Viem, že sa nezmeníš. Ostaneš aká si. Tak si bud. Ale ja sa zmením. Už nebudem tá dobrá duša, ktorej si sa ozvala vždy len ked si niečo potrebovala.
Zistila som to neskoro, ale otvorili mi to oči.
A potom tá hádka. Ja som ti aspoň povedala pravdu. A nevykričala ti aspoň všetko ako ty. Zašla si až do minulosti a povedala si mi také veci, ktoré neboli pekné. Neviem či boli pravdivé alebo či si si to myslela. Ublížilo mi to. Tak ako nikdy. A odvtedy si dávam pozor. Na teba. Bohvie prečo sa so mnou vlastne bavíš, ked sa ti všetci smejú že so mnou chodíš von.
Mesiac sme neboli v kontakte. A mne to nechýbalo. A ty si myslíš, že slovami ,,chcem si s tebou rozumieť normálne a bez mojej sebeckosti" budeme zas kamarátky ako kedysi? To vážne?
Asi nevieš aké je to stratiť v niekoho dôveru? Dobre, možno si sa v tom zmenila. Ale ja už proste neverím. Neverím tomu. Môžem ti povedať veci typu ,,mám sa fajn" alebo niečo o mojom súkromí, ale nič podstatné. Bud si aká chceš..
Môžme sa raz za čas stretnúť a ísť von. Ale občas.
Ja ked niekomu prestanem veriť, že bude iný alebo že sa vraj zmení, tak je ťažko to zmeniť.
Neviem či si to niekto aj prečíta...ale ak nie tak nie. Potrebovala som to zo seba dostať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár