Konečne som s ním. Celý víkend sme sa nevideli až do utorka. Už v utorok mal prísť k nám, ale nemohol. Musel ísť do garáže. Tak som si povedala ,,fajn, ved ešte ten jeden deň bez neho vydržím" a vydržala som. Mamina mi dovolila, aby ostal aj v piatok večer, či až v sobotu pôjde domov. Bola som taká šťastná, že som ju objala a podakovala jej. Nečakala som, že to dovolí. Ale som happy. Takže budeme aj tak spolu tie tri dni.
Mohli sme ísť spolu v piatok do kina, ale kedže som mu nenapísala, aby si zobral aj nejaké veci, keby ideme niekam, napr. do toho kina, tak sa zdá, že sa to odloží o dva týždne. Vravela som si, že som sa mu o tom mohla zmieniť. Ale tak nenapadlo ma to. Chcela som ho prekvapiť. O dva týždne mám aj školu, ale tak to sa bude dať zariadiť. Pôjdem o trošku skôr, prišiel by pre mňa a je. Nechcem plánovať, ale tak v kine sme už dávno neboli. A myslím, že celkom aj pristal na to, že by sme išli na ten český film. Môže to byť zaujímavé.
Cez víkend bol zas v práci. Takže večer v sobotu šiel domov. Chápala som, že bol unavený. No lenže potom sme sa trošku asi nepochopili. Urazil sa. Teda skôr nahneval sa. A to potom boli smsky. Celú nedeľu. Viete, ja neznášam ked sa on urazí alebo nahnevá a ja vtedy nie som s ním. To ma potom trápi a celý čas len myslím naň ho a na to nech už sa na mňa nehnevá. Lebo ked sa nahnevám alebo urazím ja, tak mi to možno trvá tak 5 - 10 minút a je to v pohode. Ale u chlapov to je asi inak. Ale všetko sa vyriešilo. V pondelok ráno. Som rada.
Vzťah nemôže byť stále len o tom, aký ste šťastný a že všetko je v pohode. Vždy sa tam objaví nejaká hádka, alebo že sa niekto urazí alebo tak. Ale potom vás to mrzí a ospravedlníte sa. Stále sa milujete dalej. A o tom to je. Ked niekoho milujete, nevzdáte sa hned ako príde prvý problém. Riešite ho . A o tom je Láska.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.