Ja viem. Viem. Počula som to. Plač je len pre slabých, my silný sa tvárime že sa nič nedeje.
Ale deje sa. Lebo priatelia to vždy uvidia na vás.
Ved na to sú tu tí priatelia. Aby ste sa vyplakali, ponadávali, povedali čo vás serie. A nie že budete krútiť hlavou a vravieť ,,ja som v pohode" ale vaša tvár bude hovoriť niečo iné. To už je jaká pretvárka!
To by som ja nevydržala. Občas to robím, ale viac ako päť minút nevydržím byť ticho.
Dám to zo seba von a je mi lepšie.
Dám taký príklad.

,,Hneváš sa na nás?" pýtam sa jej.
,,Nie, v pohode. " odpovedá ale nevyzerá tak.
,,Ale však povedz. " pozerám na ňu.
,,Nič sa nedeje. " zas klame. Jej tvár vraví úplne niečo iné.
Mala som chuť kričať, ale radšej som sa odišla prezliecť. Pretože by sme sa len zbytočne pohádali a na to som nemala chuť.
Vyšli sme von a boli sme ticho. Teda ona bola ticho. Prešlo 5 a potom dalších 10 minút a stále nič. Bavili sme sa len my dve. Začali sme vymýšľať príbeh. Totálne stupídny, ale lepšie ako byť ticho.
,,Pripojíš sa k nám?" spýtala som sa jej a ona sa otočila. A to mi chce stále tvrdiť, že jej nič nie je? Je pravda, že sme hovorili o téme ktorá jej nebola príjemná, ale ani ja by som toľko nevydržala byť ticho a tváriť sa ,,nič mi nie je" a pritom by mi to kričalo z tváre.

Radšej povedzte čo vás serie, ako keby ste to mali dusiť v sebe. Lebo čím dlhšie to tak robiť budete tým skôr všetko to čo vás trápilo vo vás vybuchne a možno to schytá ten čo si to nezaslúži. Ved plačte ak sa vám chce! Zavrite sa v izbe, pustite hudbu a plačte! Alebo chodte za naj kamarátkou a všetko jej povedzte! Len sa prosím vás netvárte že vám nič nie je a pritom Vaša tvár vás aj tak prezradí.

 Blog
Komentuj
 fotka
skippik  29. 1. 2013 00:44
Nie každý vie/chce načúvať podstate problému...
 fotka
onaj123  30. 1. 2013 10:46
Viem o com hovoris...ale nie kazdemu to pomoze...

najprv sama si musis"ucesat" myslienky co prezradis a co nie...lebo nevies ako sa da aj dobre myslena vec prekrutit ked to nahodou niekto cudzi pocuje a s tebou nesimpatizuje....
 fotka
michalko88  12. 2. 2013 12:09
Ak ma niekto naštve nemám potrebu to hneď niekomu povedať kým si myšlienky v hlave neuložím najprv sám. Nekričím, nesmejem sa, nehovorím nič, no to neznamená, že na tie vešekeré veci v tých daných situáciach nemám svoj názor postoj. Proste riešim niečo dôležitejšie čo sa odohráva v mojom podvedomí. Niekedy dať človeku čas, aby si utriedil myšlienky a potom ľahšie povie okoliu čo sa deje a prečo vlastne. Niekedy je dôležitejšie pochopiť ako vypočuť.
Napíš svoj komentár