Ale to som si myslela len ja. Denisa to samozrejme nevidela. Nechápem, ako sa s niektorými ľudmi mohla baviť a považovať ich za svojich priateľov.
Celý trh sme obišli a kúpili si pár sladkostí. Hlavné lízatka a perníky. A potom sa jasné, že išlo tam kde chcela ísť celý čas Romana. Za svojimi spolužiakmi a za ním. Romanom. Tým chalanom, ktorý zlomil srdce Denise. Roman a Romana. Tí by sa k sebe hodili. Aj s menami aj celkovo. Ale on si vybral Paulu. Určite preto, že bola trošku vyspelejšia a nehanbila sa toľko. A podľa mňa to bolo len dobre, pretože Denisa sa k nemu nehodila. On bol taký frajer a ona ho mala skutočne rada. Aj ked mala len 14 rokov.
Išli sme dozadu, kde bolo ešte pár kolotočov. Tam boli oni. Romana sa privítala s Romanom a my sme čakali. Odrazu si Roman zavolal k sebe Denisu. Ona najprv nechcela ísť, ale napokon povolila. Na jednej strane to bol pre ňu moment, v ktorom si myslela, ,že sa všetko zmení a oni budú môcť byť spolu ale v druhom si vravela, že už stačilo a ona sa trápiť nechce. Stačilo ked ju urážal v škole a nadával. To bolo dosť zahanbujúce.
Videla som ako sa rozprávajú a potom ju objal. Denisa mala na tvári blažený úsmev. Zabudla na Pauline slová. Aj na to, že ked mu nedá pokoj, bude mať zle. V tej chvíli existoval len on. Chlapec, ktorý vedel manipulovať s dievčatami. Ale len s takými ako je Denisa. Rozlúčili sa a mohli sme ísť.
Hned ako sme vyšli sme stretli Paulu aj s Mariannou a s ich skupinou. Paula len hodila nepekný pohľad na Denisu a tie dve jej čosi zakričali.
,,Ach, teraz budú vedieť že som bola za ním. " zosmutnela Denisa.
,,Akože ty si bola za ním? Ved on si ťa zavolal. A čo vlastne chcel? Si vravela, že je s ním koniec. " povedala som.
,,Ja viem, ale ked ja ho mám rada. A povedal, že aj on mňa, ale že sa musíme stretávať potajomky. Možno by sme to mohli skúsiť. " povedala a pozrela na mňa. Ja som na to nemala slov.
,,A to ti nestačilo ako ťa urážal? To už neplatí?" spýtala som sa nahnevane. Záležalo mi na nej a tak som nechcela, aby mu naletela.
,,Vraj ho to mrzí, ale musel to zahrať pred Paulou aby sa nepovedalo. " povedala Denisa. Romana sa medzitým od nás odlepila, takže nepočula tento rozhovor.
,,Ja ťa nechápem. Dáš sa takto oklamať. A veríš mu. Ale ked myslíš. " dodala som nakoniec. Moja vec to nebola, ale tak ja sa vždy snažím pomôcť.
,,Ideme na kolotoč?" spýtala sa po chvíľke ticha.
,,Dobre na ktorý? Na kalipso?" pýtam sa jej.
,,Mhm, dobre. " a išli sme sa zabávať. Zabudli sme aj na starosti, ktoré nás ešte len čakali.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár