Anjel prišiel z výšky k nám, na ľudí sa podívať,
a druhý spolu s ním, ruka v ruke priletel.
Ja slušne som sa usmial, išiel som ich privítať,
že ukradnú mi srdce, to som vtedy ešte nevedel.

Vraj hľadajú svoje slniečko, niekde by tu malo byť.
Neviem, ja len obyčajný zlodej som, obyčajný človek,
ktorý toľkú krásu nedokáže asi nikdy pochopiť.
No ak môžem pomôcť, spravím pre vás čokoľvek.

Každé slniečko večer za obzor iste zapadne,
na druhý deň však vyjde na druhej strane oblohy.
Svojich anjelov má pri sebe, i keď je na dne,
a keď sa tma vytratí, dokorán otvorí staré obloky.

V objatí spočíva nádej, v ňom je kúsok nášho neba.
Hoci je život často smutný a taký, ako ho nechceme,
a hoci sme už viac ako 15 rokov ďaleko od seba,
ja dúfam v to, že sa určite niekde spolu stretneme.

Minimálne ak ma moji anjeli v nebi budú chcieť

 Blog
Komentuj
 fotka
matejjko2  17. 6. 2010 14:14
pišeš fakt pekne Peťo..
 fotka
bontsk  18. 6. 2010 09:31
aaaaale kdeze
 fotka
matejjko2  25. 6. 2010 13:38
ale ano..
Napíš svoj komentár