Keby som tak mohla vratit cas,keby som ho zase mohla ojat,dat mu pusu a povedat mu ako mi na nom strasne zalezi.
Ale pekne poporiadku.
S MAťkom som sa zoznámila v nemocnici .Stretli sem na balkoné :JA som bola na ejdnom a on na druhom.Tajne som dufalal ze ze sa pozdrawi a pozdrawil sa AHOJ(vtedy lezal on vo vedlajsej izbe)JA som sa mu odzravila ties a zacali sme sa rozprawat.Mne bola zima tak som ho pozwala k sebe sa trosku viac este porozprawat o skole o kamosoch a o asi viete o com...
NA druhy den sme sa stretli zase sli sme dolu do jedalne na caj a zase sme sa rozprawili mali sme satle spolocnu temu.Raz si vypytaj cislo adresu...
Boli sme si moc blizky stale sme boli spolu obimali sme sa ale ked ma objal citila som ze som nou nieje nieco v poriadku srdiecko mi buchalo trosku viac mala som sucho v ustacha ruky sa mi tak trosku zacali trias(stale som rozmyslala ze co e to a bola to laska)
Presli krasne 3 tyzdne strawene s nim ajeho malipustit domou uz.Vecer dosiel za mnou videl na mne ze ma nieco trapi spytal sa co ta trapi???Ja som powedala to ze ides prec wies ?On powedal moja sak ja za tebou budem chodit kazdy den nebojkaj sa.Potom ma objal pozrel mi do oci a powedal si fakt skvele dievca Linduska,si ina ako osttane baby na nic sa nehras si prirodzena a to sa mi paci.Vies ja som si ta moc oblubil ze tych par dni ale wiem powedat isto ze ta LUBIM si to najkrajse v mojom ziwote V tej chvili som sa rozplakala obajl ma a powedal neplac .
Potom pustili s nemocnice domou aj mna bolo dobre lebo sme boli spolu kazdy den on chodil tes do Ba na skolu ako ja.kazdy den som citila jeho lasku jeho obajtie jeho sladke bosky.
Bolo to nadhernych 6 mesiacov lasky. mesiacov lnych stastia.A po 6 mesiacoch prisal rano bol 24 august najhorsi den mojho ziwota.
MAtko siel za mnou do Komarna na motorke uz stal na nasej krizowatke ja som ho cakala o ulicu dalej.Matko mal zelenu a vyrazil a zrazu s prawej strany donho narazilo auto s opitym vodicom(takto mi to bolo powedane lebo ja som to newidela este staste )Pocula som len naraz sanitku policiu sla som sa tam pozret a videla som ako niekoho nakladaju do sanitky zrychlila som krok.a videla som to najhorse v mojom ziwote bol to Matko lezal tam na tej posteli ja som sa rozbehla tam spytali sa poznas ho prikvala so lebo som newladala wrawet nic cela som sa triasla plakala som isla som s nimi do nemocnice.Musime ho operowat ihned powedal doktor.5hodim som sedela na chodbe vycitali si ze toto vsetko je koli mne keby nesiel zamnou tak sa mu nic nestane.Po 5 hodinach vysel doktor a powedal JE MI TO LUTO ALE UMREL. vtedy som sa chcela zabit uz som newladal zit dalej bez neho 3 mesiace som len furt plakala obvinowala sa ze secko je koli mne .Po roku si uwedomujem ze mAtko bol moja skutocna laska laska s ktorou som chcela zit a byt s nou anvzdy.ALe uz zostali len spomienky fotky a retiazka...Matko moc mi chybas viem ze to nebudes uz nikdy citat ale v mojom srdecku si stale

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
luc.ka  20. 5. 2008 08:33
: disappointed:
 fotka
forgiboy  20. 5. 2008 08:48
Bož, to je smutný príbeh. Z toho čo čítam, to musel naozaj byť super chalan... Takých ľudí človek nestretáva každý deň, tak verím, že to máš ťažké... Musíš ale ísť ďalej a nevzdávať sa bojovať, v živote prídu nové veselé okamihy. Ak bol taký ako si napísala, určite by bol šťastný, keby si bola šťastná aj ty...
Napíš svoj komentár