Môže byť až tak na dne?
Ako dlho môže na tom dne sedieť bez toho,
že by to malo trvalé následky?
Ako dlho sa môže trápiť?
Dokedy môže snívať?
Kedy sa konečne prebudím?
Zdá sa mi, že život stratil už aj ten úplne posledný význam, ktorý pre mňa mal.
Kamarátov, rodinu, školu...
Už ani nedokážem počúvať hudbu...
Nedokážem už premýšľať, neviem spať, nemôžem jesť.
Chcela by som tak milovať,
lenže nemám koho.
Chcela by som sa báť,
lenže nemám čoho.
Chcela by som sa tešiť,
lenže niet sa z čoho.
CHCELA BY SOM ŽIŤ, LENŽE NEVIEM AKO...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
syslik011
4. 2.febuára 2007 16:57
...to je také smutné až som si uvedomila, že sa podobne cítim. ale ja mám prečo žiť, lebo sa bojím smrti......
2
aj ja sa jej bojim ale uz si myslim ze je lepsie zomriet ako sa trapit a zit...
3
Ale no... zas bude dobre, v tvojom veku sa takto trapit? :/
sheeesh... trocha sa zamyslite, a neber zivot tak vazne, aj tak z neho nevyviaznes zivy
sheeesh... trocha sa zamyslite, a neber zivot tak vazne, aj tak z neho nevyviaznes zivy
Napíš svoj komentár