Denníky! A vlastnoručne písané sú pamiatkou na celý život, teda aspoň myslím. Aj písmo hovorí o nálade človeka, o zážitku. Rýchle roztrasené ťahy a veľa prečiarknutých slov, to aspoň u mňa značí pekný zážitok s ním, s ktorým je hneď deň krajší a celý svet jednoduchší! Upravené decentné písmo patrí mojim najbližším- mojej rodine, ktorých mám najradšej na svete. Keď píšem o priateľoch, ktorí ma vždy vypočujú, poradia mi a je s nimi zábava moje písmo sa ťahá smerom doprava. Raz mi niekto povedal že ak je písmo naklonené doprava znamená to že žijeme budúcnosťou, ak je písmo v rovine žijeme prítomnosťou a písmo nahýbajúce sa doľava človek sa zaoberá minulosťou. Možno to znamená že sa teším na ďalší deň s nimi?
Najviac ľúto mi je ak ho dopíšem, ako keby sa končila nejaká neviditeľná etapa môjho života. Neviem prečo veď si jednoducho kúpim nový zošit s pekným obalom a môžem písať ďalej ale kým všetky tie základné veci povypisujem- kedy sa nedajbože ten predchádzajúci stratil.
Tak napríklad mnohí sa ma pýtajú či sa nebojím že mi ho niekto prečíta. Je pravda že na začiatku to tak bolo, písala som ho len nikto nebol doma a ak náhodou niekto prichádzal okamžite som bežala do izby a schovala som v skrinke ale teraz? Píšem ho na pohovke a mama leží vedľa mňa- povedala mi totiž že by mi ho nečítala a ja jej verím! A čo sa týka sestry neviem, nejako ma netrápi ak by si ho aj čítala vie akú má sestru.
Takže podľa mňa sú denníky veľmi prospešné, zapamätám si to, čo si chcem pamätať- to je trošku klišé. A môžem si prezrieť viac ako 200 strán celých zapísaných svojou rukou. Je pravda že časovo je to náročné, ale podľa mňa si treba pamätať alebo aspoň zaznačiť čo sa ti v tvojom živote páčilo.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Vždy som si chcela písať denník, ale keď som bola krpatá, tak som to brala ako trápnu vec. Akože si ho píšu len uhihňané baby od hlavy po päty nahodené v ružovom (ešte aj ten denník že je ružový)...
Ááách jáááj. Ale teraz to beriem už inak. Je to dobrá vec. Škoda, že nemám zmysel doťahovať veci dokonca. Pravdepodobne by som zapísala len jednu-dve strany a potom by som z neho trhala papiere na kreslenie a nejaké poznámky... (Jeden môj denník takto vlastne aj dopadol).
Ach, asi si dnes poplačem nad mojím nešťastne uhynutým denníčkom...
Ááách jáááj. Ale teraz to beriem už inak. Je to dobrá vec. Škoda, že nemám zmysel doťahovať veci dokonca. Pravdepodobne by som zapísala len jednu-dve strany a potom by som z neho trhala papiere na kreslenie a nejaké poznámky... (Jeden môj denník takto vlastne aj dopadol).
Ach, asi si dnes poplačem nad mojím nešťastne uhynutým denníčkom...
3
Do dennika som sa nikdy nedokopal... Co ma v kazdom pripade mrzi. Ale tak v tejto dobe mam blog a neviem, ci to nie je istym sposobom aj lepsie. A tym nemyslim to, ze sa jednoduchsie zalohuje; skor to, ze do blogu clovek napise len obmedzeny subset nazorov a zazitkov - tie urcene verejnosti. Cize ked si to potom precitam, tak sa vidim akoby z pohladu ostatnych...
Napíš svoj komentár
fakt je to super pocit moct si povezdme dnes precitat, co som robila presne pred rokom, dvoma, atd., ako som sa citila, co sa dialo a ako som vobec premyslala v tom case. kopu veci clovek zabudne a v tom dennicku je to krasne naservirovane
takze - VIVA LA DENNIK!