a krásu kráčať popri tmách.
Stratila som vedomie i povinnosť,
čo rozplynula sa ako prach.
Keď som opäť započula Tvoj hlas,
riekol meno mňa sa týkajúce.
Zabudla som venovať ľuďom čas,
boli to tiene noci sa mihajúce.
Keď som objala Tvoje telo opätovne,
stratila som dušu v bežnú noc.
Rozplynula som sa ľahko-vodorovne,
uvedomila som si akú máš moc.
No keď som opäť videla to typické,
jednoducho to „skvelé “dievča pre mača.
Zmenila som sa zo statusu idylické,
na dievča, čo v slzách seba samú vymáča.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár