Vykričať, vyslyšať, vydrať.
Tak náramne sa vyspovedať.
Ponosovať sa niekomu.
Komu?
Nikomu, niekomu, samote?
Pohladkať mrakotu, premôcť dážď.
Pootvoriť oči, kým nepríde kat.
Znovu a zas, po tisícy krát.
Dokedy ešte
bude to tak?
Že spievame piesne
no zhasnú na perách.
Dávame si spraviť vlasy
miesto, aby sme si dali
servítku pred ústa.
Hovoríme asi,
túlame sa bez vodítka.
A keď prídu oné zle časy,
prahneme po hviezdach.
"Vystri ruky, nič nečakaj, pohlaď seba, a viac sa nepýtaj."
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
hippiechick
26. 7.júla 2011 11:43
Napíš svoj komentár