...

Nedarí sa ti, život sa ti rozpadá, nič nefunguje, vieš že si na celej čiare zlyhal. Uvedomuješ si svoje chyby, vieš čo bolo zle, že že všetko je stratené...

A príde ten okamih, čarovný filmový okamih, alebo viac okamihov, alebo celé obdobie, keď si uvedomíš, ako chceš ďalej pokračovať, čo spraviť, aké chyby nezopakovať. Uvedomuješ si, že je to celé v tvojich rukách, že odteraz môžeš začať robiť veci lepšie, vieš čo a vieš ako. Si ochotný oželieť veci, ktoré si stratil vďaka svojim zlyhaniam, lebo vieš, že si sa z nich veľa naučil a teda neboli zbytočné. Že si to potreboval aby si prišiel na to, čo vieš teraz.

Si úplne nabudený, minulosť nechávaš za sebou, ideš pracovať na budúcnosti, lebo vieš, že svoju budúcnosť vieš ovplyvniť len ty. Nikto iný, Ty a tvoja motivácia. Tešíš sa na budúcnosť. Tešíš sa, ako to všetkým ukážeš, ako všetci uvidia, že nie si tá nula čo si myslia že si, tešíš sa ako sa pozbieraš z úplného dna.

Niekedy sa stane, že nastane prechodné obdobie, nemôžeš ešte pracovať na tom, čo si si zaumienil, ale môžeš pracovať na tom, aby si potom na tom vedel pracovať. Chceš sa dovtedy stať lepším a silnejším človekom. Pripomínaš si svoje ciele. Uvedomuješ si, na čom máš zapracovať.

A prichádzajú prvé zlyhania v tvojom programe opravy. Dni, keď si zo seba úplne sklamaný. Ale nakoniec si vždy povieš, že je to len súčasť učenia sa, že aspoň vieš, čo ešte musíš vychytať. Uvedomuješ si, že problémy, ktoré teraz riešiš, sa ti zdajú také závažné len preto, že si ešte nedošiel do tej časti života, na ktorú sa tešíš. Tej, v ktorom všetkým ukážeš, tej, v ktorej to zvládneš.

Prichádza koniec prechodného obdobia a uvedomuješ si, že ti vôbec nevyšlo, že si sa nenachystal na to, čo ťa čaká. Ale hovoríš si, že to je jedno, že si si len zase overil veci, ktoré robíš zle a tým viac vieš, že ich už nemáš opakovať. Prihodilo sa zopár udalostí, ktoré ťa vyviedli z miery.

Následky týchto udalostí sa ťahajú ďalej a presahujú do tvojho vysnívaného času, keď to chceš všetkým ukázať. Chceš byť na seba konečne za niečo hrdý, preto sa ich snažíš rýchlo zbaviť a postupovať možno s menším meškaním, ale stále podľa pôvodného plánu.

Nabaľujú sa ďalšie zlyhania, ale hovoríš si, že si to asi trochu s tým plánovaním prehnal a je normálne vrátiť sa občas k starým chybám, len aby si sa uistil, že to naozaj boli chyby. Ale začínaš si trochu robiť starosti, predsa len, ľuďom okolo sa darí o čosi lepšie. Tvoj denný plán zlyháva, po dosiahnutí malej časti toho, čo si chcel zisťuješ, že si unavený a nevládzeš ďalej, vravíš si, že to doženieš v iné dni, ale inými dňami mrháš, pretože sa vraciaš k starým chybám.

Napriek tomu, že si si vedomý svojej motivácie a vieš presne, čo chceš, sa ti to čoraz viac vzďaľuje. Mávaš momenty, ktoré sa ti v tej chvíli zdajú kľúčové a veríš tomu, že od toho momentu to bude lepšie, ale vždy sa vrátiš do starých koľají. Opakuješ chyby, ktoré viedli k prvému zlyhaniu. Na veľa vecí, ktoré si chcel stíhať proste nemáš čas.

Už chápeš, prečo ti ľudia neverili. sám si už vôbec neveríš. Prichádza čas nejakej méty a ty sa k nej nevieš priblížiť. Nič nie je tak, ako si si plánoval a čas ti ubieha. Dochádza ti, že nežiješ navždy a že iní, mladší ľudia sa bez viditeľnej námahy dostali tam, kde si chcel byť ty.

Je pred tebou krátky čas, počas ktorého by si s veľkým vypätím síl mohol aspoň časť zachrániť, a ty zisťuješ, že už nemáš silu. Dopracuješ sa aspoň k duševnému pokoju, lebo veď načo sa ešte aj znepokojovať, ale vieš, že nechceš byť ten človek, ktorý je vždy na chvoste a ledva doháňa ľudí z nasledujúceho preteku, nie to ešte svojho.

Sedíš,piješ pivo a nevieš, čo máš robiť. Nechceš sa vzdať svojho plánu, nechceš byť tým čo zlyhal....ale nechceš byť ani tým, čo takmer zlyhal a čo sa zubami-nechtami drží a odmieta sa vzdať.


Sedíš a piješ vodu, lebo už nemáš pivo.

 Záchod

10 0 1 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu