Dedičstvo II.

...
Vybehla som schodmi na 5. poschodie pretože som sa bála nastúpiť do takého výťahu, do ktorého sa naskakuje..
V kancelárii už sedel notár a niekolko ľudí. Staršia pani, tri dámy pred penziou a dvaja muži o niekolko rokov starší od mňa. Všetci sme sa na seba pozerali, na mňa najviac, asi kvôli tomu, že ma nepoznali, kto vie...

# Tak vás tady vítam, jsem Emil , (priezvisko už neviem, dajme tomu z Norimbergu či odkiaľ bol ten zo seriálu.) , budú ridit tohle to dediční konaní. Tak ujasnime pravidlá, po prečteni zavetu daná osoba odejde z misnosti na patro 3 číslo dverí 15 a pak po zjednani náležitosti odejde prič. Jestli ma nekdo namitky nebo-li se chce zrict dedičního prava ať odejde... Nikdo? Dekuji!
Mlčky som sedela a počúvala čo sa bude diať, hádam pôjdem posledná aby som vedela čo dostali ostatní.
Prvý šiel jeden z dvojice chlapov, dostal stajňu koní. Nevedela som, že mala kone.
Nasledovala najstaršia pani a tá dostala kľúč od bezpečnostnej schránky v banke a list. Prva žena pred penziou, volala sa Ema, tak ako ja. Dostala kopec papierov.
A zrazu sa miestnosťou ozvalo
# Slečna nebo pani Ema IksYpsilonZetova, pro vás p.QueWeE ErTeova zanechala tuhletu šperkovnici a dopis. Dekuji za účasť, naschledanov.
Ďakujem, dovidenia.
Šperky? Čože? Veď tie nebudem môcť ani nosiť, čo poviem, že odkiaľ ich mám? Hneď by si niekto myslel, že v tej Prahe mám nejakého "sponzora". Som zvedavá na list, hádam sa aspoň potesim z nejakých spomienok.
Nie žeby ma netešili šperky, ale ani ja ich nenosim.

Aaa, tu si!
- No čo? Hovor! Čo máš? Nadšená veľmi nie si. Ale to ani ostatní, ktorí vyšli z toho baraku, teda oktem jedného, ktorý si hopsol a zaerdžal.
Mám šperky a nejaký list, ale ticho, pozrieme si to až doma, beztak to nemôžem vrátiť.
- Ten list by si mohla prečítať.
Dobre, poďme sa niekam najesť, nevidela si tu nič?
- Áno, tam je strarbucks a vedľa je bagetaria.
Tak poďme, ale pozrieme či tu nie je nejaká reštika.

& Drahá Ema!
....

- Ty kokso, takže máš dedičné šperky , to sa s nimi nebudeš môcť ani pýšiť?
Nie, len ich napíšem na závet a pridám rovnaký list.
- Zaujímavé, dobrá myšlienka.
To áno, ale jeden náhrdelník si môžem vziať, ale zase dokúpiť ďalší. Pekne záhadné..
- Aha pozri, kino semafor, nejdeme?
Červená , este je zatvorené (smiech)

Po vidatnom obede sme sa pobrali do centra sa trošku pozrieť čo tam majú. Mala som strach, že mi niekto ukradne tie šperky tak som si to ani neužila, narozdiel od Dáši, ktora si fotila každú somarinu.
Nasadli sme na metro a previezli sa na Florenc kde sme čakali na náš bus. Aspoň, že v hale bola wifina, inak obe by sme tam umreli od nudy aj keď sa tam premávali ľudia z rôznych krajín.
Cesta nám ubehla ako voda a v Žiline sme boli za pár hodín. Keďže sme došli v noci tak na stanici nás čakali rodičia.
+ Tak čo? Ako dopadol pohovor? Namiesto pozdravu sa opýtala mamina.
Bolo tam veľa skúsenejších uchádzačov, uvidíme ako to dopadne, ozvú sa aj keď to bude zamietava odpoveď.
- Toľká arogantnosť , Česi ach... poznamenala Dáša.
Zajtra si pokecáme, už som unavená
* Budete niečo jesť? Urobím vám niečo ľahké?
Áno môžeš aj kurča naložiť, ja nepociťujem ťažkosti v noci a ako vidíš ani nepriberiem.
- Ja si dám jogurt, ja take šťastie nemám ako vidíš (smiech)
...
- sssss Si už hore?
Heeeej, nauč sa klopať.
- Veď čo? Si moja segra a navyše som žena. No ukáž, ukáž , pome.. naliehala Dáša.
Hľa. pozri aké sú krásne, určite sú veľmi drahé.
- Hoď mi niečo... Pristane mi?
Nie (smiech)
- Ale choď... Čo urobíš?
Dám ich do banky do schránky, tam budú hádam v bezpečí.
- Dobre, a ktorý si necháš?
Tento sa mi najviac páči.
- Je krásny.
..
(za česku gramatiku sa ospravedlňujem, neviem ju)

 Blog

1 1 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu