Všetci predpokladajú, že sa už konečne rozhýbem a začnem. Aspoň prvé slovo, nech so seba vypudím aspoň jednu jedinú vetu. "Veď je to len tvoja trieda, tvoji spolužiaci, nemáš sa čoho báť," išlo mi hlavou. Nadýchla som sa a začala som.
"Milá pani profesorka, milí spolužiaci." Prvá a posledná veta, ktorú si pamätám, že som povedala. Neznášam, keď sa na mňa všetci pozerajú, úplne to nenávidím! Narátala som až 54 očí! 54 očí zazerajúcich na mňa!
Myslela som si, že skolabujem. Bolo mi strašne teplo. Uvedomovala som si, že prejav nie je až taký dôležitý, aby som kvôli nemu toľko stresovala. Ale povedzte to tomu hnusnému, zákernému stresu! Odjakživa mi síce robí problém vravieť dlho súvisle (špeciálne, keď na mňa pohľad upiera také veľké množstvo očí) a nezakoktať sa, ale myslela som si, že to zvládnem. Že sa prekonám, že to proste dám..
Nohy sa mi začali triasť, robili si so mnou, čo chceli. O hlase ani nehovorím. Ten mi skákal kade-tade.
Chcela som odísť. Raz, či dva krát som sa pozrela na dvere s reálnou myšlienkou, že ujdem niekam preč a už sa do tej triedy nikdy nevrátim. Druhá moja časť však zostala priklincovaná na mieste a nedokázala sa pohnúť...
"Ide ti o známku, ide ti o známku..." hučal mi v hlave akýsi hlas. Chcela som mu povedať nech ma nevyrušuje, nie teraz práve teraz, ale nedal si povedať...
Ako sa má potom človek sústrediť, keď prežíva toľko vnútorných pocitov naraz? Pozrela som sa na profesorku. Bola som niekde v polovici prejavu. To, že to bolo fakt zlé, naznačoval aj jej prehnane povzbudzujúci úsmev.
Rozprávala som, rozprávala, až ma začalo bolieť hrdlo. Zdalo sa mi, že rozprávam večnosť. Konečne som bola už na konci. Trvalo to asi 7minút. 7najdlhších minút v mojom živote!
Nikdy predtým som nebola v takom obrovskom strese ako vtedy. Nerozumela som tomu. Prejav som vedela naspamäť, napriek tomu som v tej chvíli vymýšľala všelijaké nové vetné konštrukcie, ktoré vôbec nedávali zmysel. To, čo rečník chcel svojím prejavom povedať, asi ostalo naveky záhadou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár