, , Hrabe ti? Určite nás nepustia, " Saša sa ako vždy bála svojich bláznivých rodičov. Ale pustili ju. (Asi sa chceli v pokoji odobrať do psychiatrickej liečebne). Ukecali sme babkiných známych aby nás zobrali k sebe a išli sme.
Cesta
Išli sme vlakom skoro ráno ktorý sa volal Ján Jesenius. Stanica bola opustené až na hlúčik Japoncov a niekoľko bezdomovcov ktorí sa tam zmätene potácali. Našťastie prišiel ján Jesenius pomerne rýchlo a my sme mu vliezli do žalúdka (sorry, do vagóna). Samozrejme sme mali smolu, nastúpili sme do toho istého vagónu ako Japonci. O.k, flirt v dopravnom prostriedku sa nekoná. Brebentili po japonsky a obcas sa na nás podozrievavo pozreli.
, , Máš vodu? ", opýtala som sa kamarátky.
, , Mám."
, , Dáš? "
, , Nedám? "
, , Sakra, prečo? "
, , Nechce sa mi."
, , Čo mám urobiť aby si mi ju dala? "
, , Oslov Japonca."
, , Nie! "
, , Áno! "
Musím pripomenúť že som bola vážne príšerne smädná. Otočila som sa na jedného Japonca čo sedel najbližšie a opýtala sa: , , What s the time? "
Vydesene nadskočil na sedadle a pozrel na mňa. Aspoň teda myslím lebo u Aziatov neviem rozoznať kam sa vlastne dívajú. Takže buď sa pozrel na mňa alebo z okna, prípadne na strop. Ktovie. Potom vstal a odišiel. Neodpovedal. Super. Preskúmala som sa v zrkadle či náhodou nemám o jedno oko naviac. Nemala som. Takže bol asi divný on. Potom som sa napila.
O niekoľko hodín pristúpil nejaký chlap. Čech. Super. Myslela som že bude fajn keď tam bude aj niekto iný ako Japonci keďže Japonci sú dosť nezáživní. Splnil moje očakávania. Nenudila som sa. Ten chlap smrdel tak strašne že ma to z letargie rozhodne vytrhlo. Usadil sa priamo pred nás, vedľa nejakého Japonca ktorý okamžite začal nenápadne pátrať po kladívku na rozbíjanie okien. My sme si dali k nosu voňavé vreckovky. Neviem to opísať ale predstavte si že vás od narodenia neumyli, vy ste sa celý ten čas hrabali v kontyšoch a včera ste na dôvažok skočili do žumpy. Cestu sme zakoncili tým že sme sa spolu s Japoncami krčili pri záchode a smradlavec zostal vo vozni sám len s jednou babičkou ktorá už zrejme nemala vďaka pokročilej starobe čuchové bunky. Počas nazerania cez okienko na dverách sme ešte stretli vodníka ktorý by sa bol istotne rád zviezol. Potom sme už prišli do Prahy. Keď tak nad tým uvažujem, mali sme rýchlo vypadnúť.
Ale to sme neurobili, namiesto toho sme naskocili na metro. Teda...skôr sme sa tam vydesene dobabrali. Saša mi nikdy nehovorila že má z metra panickú hrôzu takže som vážne nečakala že začne vo vagóne vrieskať: , , Ja chcem vystúpiť! " ľudia sa tvárili že sa nič nedeje a ja som sa jej snažila zabrániť v pokusoch otvoriť dvere. Jedna starenka sa na nás pozrela maximálne pohŕdavo a vyhlásila: , , Všude samej Slovák, všude samej idiot." Prv než som mohla po nej niečo hodiť, metro zaastavilo. Saša vypadla von a vyzerala akoby sa nič nestalo. Moja potupná chvíľa prišla na eskalátore. Neviem či to viete ale v prahe jazdí eskalátor omnoho rýchlejšie ako v Blave. Ja som to nevedela. Spadla som na zadok. Vy to už viete, tak si dajte pozor.
Ubytovanie
Bývanie sme mali na Čiernom moste čo je obrovké sídlisko plné gangov, bitkárov a bezútešného panelu. Ak ste mali iný dojem, povedzte. Byt našich priateľov sme našli v podstate bez problémov. Je to rodina s tromi deťmi ktorá sa vyznačuje množstvom anomálií. Otec rodiny nepracuje, aspoň nie pred zrakmi ostatných. Býva hore dlho do noci a tam niečo robí pri počítači. Pravdepodobne sa hrá na superhrách. Matka cohdí do dvoch robôt a deti sú banda hyperkatívnych osôb ktoré najradšej skáču zo skrine na zem alebo sa húpu na lustri. Nebralo to konca ani večer keď už sme vyčerpané chceli zaľahnúť do spacákov na zemi. Vždy nás vyrušilo to, že nám niekto alebo niečo pristálo na hlave. Okolo polnoci sa ozvalo agresívne zvonenie. Išla som otvoriť. Stála tam tá babka z metra.
, , To jste opět vy? ", opýtala sa, , , Vždyť já to říkala! Slováci jsou magoři odjakživa! " V nemom úžase som na ňu hľadela.
, , Teď bude ticho, jasný? ", opýtala sa a vrazila mi barlou do brucha. Odišla. Ticho nebolo. Až do pol druhej keď všetci vyčerpaním zaspali alebo upadli do kómy.
Praha
Praha je krásna. To nepopieram. Lenže cez zástupy turistov sme ju skoro nevideli. V centre takmer Čecha nestretneš, tí sa zdržiavajú na ošarpaných predmestiach. Centrum je miestom pre turistov. Japonskí turisti so svojimi foťáčikmi nasledujú svoj bedeker ako božie slová, Talianov bez zábran kričiacich cez celú ulicu, Američanov ktorí si myslia že zákaz vstupu je len taký žart, nemeckých dôchodcov ktorí sa vždy tvária akoby niečo smrdelo, ... A samozrejme turistov so sprievodcom ktorí sa v grupách predierajú za ružou ktorú drží nad hlavou. Stretli sme aj pár Slovákov, vždy tomu predchádzal pocit že dotyčný sa chová naprosto nevhodne. A tá tlačenica! Počas zovnenia orloja sme sa tam skoro udlávili. A hneď ako dozvonil vyštartovali kočiare s koňmi ktoré si razili cestu cez tú tlačenicu. keď sa dav spamätal a ošetril svojich ranených, prišli na scénu veterány. Bol zázrak že to všetci prežili. Ale niektorým tlačenica aj vyhovovala. Bola som svedkom ako z hlúčika ktorý rozprával slovensky vystrelila niečia ruka a bleskovo vytiahla peňaženku z tašky okoloidúceho Japonca. Nepovedala som nič. Krajanov zásadne nezrádzam. A k tomu...moja peňaženka to predsa nebola.
večer sa flirtuje
Nočná Praha je úžasná. Japoncov je tam už málo a pribúda pekných chalanov, hudby a aj príležítostí na flirt. Ja flirtujem rada. Je to fajn nezáväzné lebo mám len štrnásť a teda mám výhovorku keď ma niekto začne otravovať. Sorry, ale nemám na to vek. Preto sme sa so Sašou prezliekli do šiat a vyrazili do mesta. Pôvodne nás nemali nikam púšťať po siedmej ale v tejto rodine vážne nehrozí že by ťa niekto kontroloval. Vyrazili sme teda do ulíc. Všetko bolo vysvietené, bary lákali a kde tu sa objavila aj hudba. A tanec. Rada tancujem, mám tanec ešte radšej ako flirt. Za chvíľu som si aj vyhliadla pekného chalana, bol blonďavý, ale opálený. Nemec. Alebo Rakušan. To bolo fuk. Proste štíhly, vysoký a pekný. Mrkala som naňho, krútila sa do rytmu a čakala kedy mu už konečne zapne. Nezaplo. Zato zaplo jednému Angličanovi čo sedel už pri desiatom pive a bol očividne jemne ožratý. Kúpil mi drink s alkoholom skôr ako som mu v tom stihla zabrániť. Táral niečo po anglicky a ja som sa len usmievala a prikyvovala, naprosto vyvedená z miery. Saša niekam zdúchla s tmavovlasým Talianom ktorého zbalila. Angličan ma otravoval stále viac a behal za mnou kam som sa pohla.
, , I am fourteen! ", zrevala som keď mi praskli nervy, , , Fourteen! Comprende? "
Comprende som sa naučila od môjho ex.
Necomprende. Začal ma kmásať za ruku. Odrazu sa k nám pritočilo dievča čo hovorilo po ukrajinsky. Teraz však po anglicky.
, , Go! ", kričala naňho, , , She doesn t want you! You...english bastard! "
Začínal chápať.
Pridala som sa: , , You...you...hajzel! "
Materčina zabrala, niečo zabručal a vypadol. Ukrajinka sa na mňa usmiala a niekam sa stratila. Odvtedy neflirtujem.
Návrat domov
Bolo treba ísť. A my sme išli. Znova Jánom Jeseniusom. Tentokrát však jeho orgány neboli klimatizované. Varili sme sa vovagóne keď prišla správa: , , Inde je klíma! "
Ale nie voľné miesta. Nevadilo to. Všetci sme vstali a išli do vagónu pred nami kde to bolo síce riadne nacvakané ale klimatizované. všetci sme sa hompáľali nad ľuďmi čo tam sedeli a užívali si ten chlad. Jediným vagónom ktorý nebol precpatý bol ten so zájazdom detí z matterskej škôlky. To by už bolo na každého moc. Posledným vzrušujúcim okamihom bolo keď sa z reprákov ozvala sprievodkyňa ktorá dychčala tak že si každý vedel predstaviť čo takého tam robí.
, , Voni tam snad dělají děcko, " povedal jeden chlap.
, , No jo, oni se baví a klienti nemají do coho píchnout, " vyhlásil druhý mlsne. Saša sa roztriasla, stála totiž rovno nad ním.
Dobrá správa? Videli sme Prahu a prežili sme to.
Zlá? Sviatky skončili a ja som totálne zničená.
P.S. Nebrať doslovne, toto je čiastočne pravdivý a z väčšej časti NEpravdivý článok.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Slováci majú v Čechách (nielen, napr. v Belgicku sú značne neobľúbení) asi takú povesť, ako Poliaci v Írsku...
Chystám sa do Prahy v lete, a po tomto sa mi tam až tak nechce.