Reálne sa začal riešiť asi týždeň a čosi pred, hlavný a prvý bod programu bolo kúpiť letenky, veď potom sa už všetko dorieši samo.
No a tiež preto, že som akosi potrebovala oklamať rodičov, a toto ma strašne mrzí a strašne ich ľúbim, ale viem, že by ma nikam nepustili.
/úprimne obdivujem každého kto toto dokáže prečítať lebo je to len chaotický výpľuv plný eufórie z toho, že sa to podarilo/
A teda druhý bod bol zohnať couchsurfera. HOROR. Neznášam to, proste ani minulý rok v Prahe sa mi to nedarilo /síce to nakoniec skončilo úplne najviac super/, ale rozposielať desiatky requestov, každá z nich musí byť osobná, čítať tie profily a vlastne každý je aj tak rovnaký, a teraz sa vysomáriť z toho, že hen ten neakceptuje last minute requests, a henten zas len také.
No proste ách jaj.
Couchsurfera sme nakoniec zohnali a to úplne úžasného! Síce to bol nejaký 30 ročný turek, ale bol úplne super, býval na Southfields /Wimbledon. to je to s tým tenisom a my sme si to tam samo napochodovali priamo uprostred všetkého diania/, celkovo tá časť Londýna je na bývanie jedna z najbezpečnejších takže som z toho bola celá šťastko.
A tak sme spali u neho v izbe na matraci, pozval nás na klasik turkiš brekfast a bol hrozne milý.
A ako sa tak blížil čas odchodu začínala som si uvedomovať, že ja sakra nemám nič naplánované!!! Tak sme prehovorili turka, že musíme prespať ešte jednu noc a celé to doriešiť.
Hitchwiki fičala na plné obrátky a ja som sa nevedela vysomáriť ako sa vystopovať z Londýna.
Tak nakoniec sme zobrali nejaký autobus na zastávku Mottingham sa to tuším volalo, že vraj je to najlepšie miesto na stopovanie. VOBEC. Nikde nič, len malá shelka a nikto nikde. Ale ten pravý horor v ten deň ešte len prichádzal...
Tak sme sa pýtali veľa ľudí a nikto nešiel smer Dover, tak sme to vzdali a išli sa postaviť k ceste. Zrazu len pozerám ako za nami v zákrute zastavuje auto s dvoma ženami, ktorých sme sa pýtali už na benzínke, že ony sa na nás nemôžu pozerať ako tam stojíme, že nás teda zoberú na diaľnicu na najbližšiu benzínku.
4 hodiny státia na benzínke. Úpek, 40 stupňov až sa nad nami zľutovali ľudia z Mcdonaldu a dali nám krabice nech máme aspoň väčšie nápisy Ale ani obrovský nápis nepomáhal tak sme striedavo stále na ceste z benzínky a striedavo sa chodili pýtať ľudí.
Ha! A to dobré teraz len príde!! M20 bola uzavretá! Nechápala som, všetky trajekty z Doveru do Calais proste nefungovali lebo drblí francúzi štrajkovali. Okej fajn, nevedeli sme čo robiť, už sme to chceli vzdať a celé to ísť preriešiť do Mcdonaldu kde mali klímu a popozerať mapy, keď pri dverách nás zastavila jedna pani, že ona nás môžu zobrať do mesta na pol ceste do Doveru.
HURÁ. Fajn síce mi skoro odd*balo ucho, lebo mala otvorené všetky okná a letela po diaľnici ale aspoň sme sa pohli.
Hodnú chvíľu nás presviedčala, že nás zoberie na vlak ale my že nie ideme stopovať. A vyhodila nás uprostred cesty na najmenšom odpočívadle na svete v najväčšom horku do opačného smeru ako Dover. Amen. Chcelo sa mi plakať ale nevadí, spievali sme si a skúšali stopovať a dostať sa do najbližšej dediny zmeniť smer.
A asi do 10 minút nám zastavila asi 70ročná teta, že ona nás hodí. Nešlo jej ani za svet vysvetliť, že my chcem len do najbližšieho mesta, a zrazu sme zabáčali na nejakú lesnú cestičku, že tam býva jej kamarátka a ona nám pomôže.
Tak sme skončili na anglickom vidieku v malom domčeku uprostred ničoho kde nás vo dverách vítala ďalšia staršia paní. Dala nám napiť a povedala nech počkáme v záhrade, že ona pozamyká celý dom. Ako nepáčilo sa mi to, ale nemali sme na výber.
Asi po 10tich minútach sme vyšli pred dom a prvé auto s našimi batohmi bolo preč! Mali sme tam úplne všetko, len doklady som mala pri sebe. Úprimne, už som sa videla ako na mňa vyskakujú traja chlapi a vidím sa na trhu s bielym mäsom Ale všetko dobre dopadlo, tie tety sa poznali, dostali sme naspäť svoje veci a paní nás odviezla na vlakovku.
NIKDY NIKDY NIKDY sa nenechávajte voziť na také miesta keď stopujete je to peklo.
Boli sme úplne zúfalé, mysleli sme si, že sa na pevninu už nedostaneme, dokonca pracovníci predávajúci vlakové lístky nám chceli vybaviť jazdu zadarmo do Doveru keď videli aké sme zúfalé lenže my sprosté sme to neprijali, lebo sme si mysleli, že z Doveru komplet nič nechodí.
Skúšali sme stopovať zase, ale my sme sa vlastne odviezli naspäť na okraj Londýna.
A vtedy som dostali ten najhlúpejší a vlastne aj najviac geniálny nápad. Veď čo keby sme šli na letisko a našli prvú najlacnejšiu letenku hocikam do Európy?
Lenže to sme netušili, že nič ako lacné last minute letenky neexistuje. A tak sme prespali na letisku a ja som sa konečne dostala na wifi a zistila, že Dover - Dunkirik stále funguje a že keby sme my sprosté prijali tie lístky zadarmo na ten vlak tak už sme dávno tam.
Nevadí, ráno nevyspaté aj vyspaté sme išli na prvú najbližšiu benzínku pri letisku. HOROR Č.2. Samé taxíky. žiadne osobné autá. A taxikári jednoducho brať bez platenia nemôžu lebo by im mohli zobrať licenciu. Plakali sme, boli sme úplne na dne, až sa nad nami jeden taxikár zľutoval, že on nás kúsok zoberie na lepšie miesto na stopovanie.
Fajn uff, preč z mŕtveho bodu.
Lenže.
Vysadil nás UPROSTRED DIAĽNICE! Chápte to? Kráčať po diaľnici nie je len proti zákonu ale mega nebezpečné. Ani nie o 5 minút na to som za nami počula húkať dve policajné autá. Kamarátka stále 17, krvi by ste sa jej nedorezali
Najmegasexuálnejší policajti na svete s britským prízvukom, boli strašne milý, len si zapísali mená, dali nám prednášku a že nás teda odvezú na najbližšiu benzínku smer Brighton.
Tak sme si to na pána vystúpili z policajného auta na benzínke a začali hľadať ďalší odvoz.
Za pár minút nás zobrala k sebe milá slečna čo išlo do Brightonu, vysadila nás, dala nám do ruky 20 libier, že nemáme stopovať, ale ísť autobusom. A peniaze sa takto síce príjmať nemajú, ale my sme za to boli neskutočne vďačné po tých všetkých udalostiach.
Neviem, či pochopíte ten pocit, ale bola som jednoducho najšťastnejší človek na svete, neverila som ničomu, len stála pri mori v Brightone, bolel ma chrbát a hystericky som sa smiala od šťastia a popritom vzlykala, že nás čaká ešte dlhá cesta, ale bola som proste šťastná a neviem to opísať.
A tak sme sa teda rozhodli zobrať local buses do Doveru, obidve nás to vyšlo len 10.50!! O.o Takže po 5tich hodinách sme sa v Doveri išli konečne poriadne najesť.
Vybrali sme sa smer prístav, tam už dvaja chalani márne čakali dve hoďky na stop tak sme sa rozhodli, že ideme preskúmať terén, lenže stopovať sa naozaj dalo len na tej zastávke pretože bolo neskutočne ťažké sa dostať cez tú políciu smerom do prístavu /ale dalo sa to ako sme neskôr zistili/
Super, tí dvaja asi niečo chytili, spot sme obsadili my, ale chyba bola, že sme ho po hoďke išli zmeniť na jednu benzínku, medzitým nám miesto obsadili ďalší dvaja stopári Tak sme museli asi 3 hodiny čakať, za nami prišiel ďalší stopár, no proste hitchhiker after hitchhiker, ale tí dvaja, čo nám miesto obsadili, urobili tú istú chybu ako my a išli na benzínku. Yes! už bolo asi 9 hodín večer a pomaly sme sa rozhodovali či pôjdeme rozložiť stan ale v posledných minutach nám zastavilo Auto!!!! Slovensko maďarský róm, odviezol až nás do Belgicka, ale poviem vám, cestou mi nebolo všetko jedno, vypeckovával si cigánske penisčky a namiesto držania volantu oveľa radšej lúsakl a tlieskal.
Ale vyhodil nás na benzínke v Belgicku, a bol strašne milý, kde sme prespali noc a na ďalší deň po pár hodinách chytili kamión až do Nemecka!
Kamioňák vyzeral ako tatko medveď mám v pivnici tri znásilnené dievčatá a ďalšie dve údim na povale, ale bol neskutočne milý super sa s ním kecalo o dobrom pive, ale ďalší šok aneb pred očami scéna "rozporcovaná na kraji cesty" prišiel keď s nami zabočil do nejakej malej dedinky a prišli sme k nejakej veľkej budove bez okien kde zaparkoval do garáže. Našťastie len nakladal tovar, kamarátka nebola vôbec vystrašená, lebo to že vraj celú cestu spomínal ale ja som nepočula nič
Tak nás vyhodil v meste Osnabruck a napísal nám úplne celú cestu ako sa dostať do Prahy! A v nemecku bolo stopovať jednoducho jedna báseň, síce sme sa raz zasekli na jednom odpočívadle na pár hodín ale nevadí.
Dve najdôležitejšie veci, ktoré som sa naučila:
1.Nikdy nezchádzajte z diaľníc a halvných ciest
2.Keď necestujete na extrémne nízkom rozpočte tak majte vždy pri sebe peniaz na energy drink alebo kávu, jednoducho my sme bez toho nevedeli existovať, po štyroch neprespatých nociach na tvrdej zemi sme ráno vstali a boli úplne negatívne, jednoducho sme si niečo kúpiť museli, nálada a energia sa automaticky zdvihla a odvoz prišiel rýchlejšie s pozitívnym myslením Teda náš problém bol, že my sme sa dosť ponáhľali domov, kvôli kamarátkinej práci.
Ďalej sme si stopli, on vlastne prišiel za nami keď nás videl s tými batohmi úplne vyflusnuté ležať na lavičke, brutálneho sexoša, holanďana, vysoký, potetovaný s úžasným účesom a hustou bradou. A daroval nám dve externé nabíjačky len tak Mal ich plnú krabicu, bol vojak, tak asi čo zhabali na hraniciach to si brali. Len ten drbo tak letel po diaľnici, že som brzdila spolu s ním a myslela, že zomriem.
A tak keď nás vyhodil na obrovskej benzínke a my sme po 4 dňoch hodili sprchu a sme sa rozhodli, keď už sme uvideli asi 4té auto so slovenskou ešpézetkou, že je blbosť stopovať na malé úseky ako drážďany a tak, takže to netrvalo ani 15 minút a už sme sa krásne viezli sme Bratislava
A ja som celá natešená do ďalšieho stopu smer Slovnisko - Benátky a už teraz mi to chýba
Záchod
Komentuj
17 komentov k blogu
1
hellium
9. 7.júla 2015 13:18
ja teba aj @h8u obdivujem za tú odvahu, ísť niekam len tak bez vopred premysleného plánu a určite máte kopu zážitkov a je to super, ale čím som staršia (alebo len pohodlnejšia a možno zodpovednejšia), tým viac si pri tom uvedomujem, že by som na také niečo nemala a neláka ma to, lebo by mi to nestálo za tie prebdené noci a hlavne nervy
2
kokoooos to je uplne uzasne!! tebe sa to mozno nezda ale vies ake ste mali brutalne stastie vsetci ti ludia co vas odviezli aj ked nemuseli, zenska co vam dala peniaze, chlap s externymi nabijackami, taxikar a policajti, boha!
uplne super pribeh, hned som zatuzila po dalsom takomto tripe aj ked som sa prevcerom z jedneho vratila, uaaau.. a dufam ze niekedy niekam pojdeme spolu, to by bolo super!!
uplne super pribeh, hned som zatuzila po dalsom takomto tripe aj ked som sa prevcerom z jedneho vratila, uaaau.. a dufam ze niekedy niekam pojdeme spolu, to by bolo super!!
3
a teraz to povedz rodicom...alebo im aspon posli link na blog
urcite dostanes pochvalu a peniaze na dalsiu letenku
urcite dostanes pochvalu a peniaze na dalsiu letenku
5
@h8u ja uz tvrdim strasne dlho ze sa chcem aspon stretnut!!! teda mozno by sme si vobec nerozumeli j neviem ale vobec mi to nevadi!
6
dnes som čítala blog od teba a @h8u a ocino mi potom nezávisle od toho volal, že je niekde na ceste a že zobral tri stopárky do auta a hovoria po francúzsky, tak mi ich dal k telefónu aby sme si vysvetlili kam presne chcú ísť a potom mi ešte volal že na tom ich meetingpointe boli ďalšie tri a že sa chceli pozrieť do bojníc tak nech im pretlmočím že ak chcú tak ich tam na dva krát zavezie
7
NIKDY si nenechavaj veci v aute,za ziadnych okolnosti,nech je to ktokolvek kdekolvek,milion ludom auta odfrcali pred nosom kym si vybrali ruksak z kufra....na toto si davam vzdy obrovsky pozor
inak som v europe stopoval len jediny krat a pre mna cisty des,z benzinky na odpocivadlo atd. a milion zakazov vsade,a to sme isli len z Pariza do Marseille a trvalo nam to dva dni,vdaka nenormalne dlhej burke ktora nas chytila na jednej benzinke,v Marseille som sa na to vyjebal a kupil listky na bus do Bratislavy
inak som v europe stopoval len jediny krat a pre mna cisty des,z benzinky na odpocivadlo atd. a milion zakazov vsade,a to sme isli len z Pariza do Marseille a trvalo nam to dva dni,vdaka nenormalne dlhej burke ktora nas chytila na jednej benzinke,v Marseille som sa na to vyjebal a kupil listky na bus do Bratislavy
8
@lenuska175 dúfam, že ste sa rozumeli, a že ich zobral. Odkáž ocinovi, že je super!
@fxx no hej ale jak to mám teda robiť s tým batohom obrovským a stanom, mám si to dávať pod nohy alebo keď vzadu nie je miesto? Či si myslel tak, že vystúpim a hneď vyberám? Fakt sa pýtam, lebo vtedy mi nebolo všetko jedno
No s tými benzínkami je to asi pravda, ale keď sa človek drží tých menších ciest dokáže sa podľa mňa dostať na zaujímavé miesta
@fxx no hej ale jak to mám teda robiť s tým batohom obrovským a stanom, mám si to dávať pod nohy alebo keď vzadu nie je miesto? Či si myslel tak, že vystúpim a hneď vyberám? Fakt sa pýtam, lebo vtedy mi nebolo všetko jedno
No s tými benzínkami je to asi pravda, ale keď sa človek drží tých menších ciest dokáže sa podľa mňa dostať na zaujímavé miesta
10
@cathy pokial chodite dve tak je najjednoduchsie ak mate veci v kufri,nech vystupi len jedna,nechaj otvorene dvere na aute,alebo otvor aj ine dvere,a vyber obe tasky,ked su vonku nech vystupi aj kamoska,alebo este lepsie je poprosit sofera ci by ti ich nepomohol vybrat,vystupuj ale naraz so soferom,nie ze vystupite kym on sedi za volantom. na toto sme mali vzdy nieco vymyslene,aby nam nikto neodfrcal.
ak ich mate vzadu na sedackach tak jedna z vas sedi vzadu s ruksakmi,cize ich moze vybrat prva a druha vystupi az potom,je to ale viac "tricky" ked ste dve baby lebo ak odfrci kym este jedna bude v aute tak si s chlapom za volantom asi tazsie poradis. odporucam ale sedavat vzadu pokial je to mozne,aj v najhorsom pripade by si bola aspon v malej vyhode a mala by si na neho lepsi dosah nez on na teba.
vela ludi si ale dava ten batoh fakt medzi nohy(ked sedis vpredu napr.) aby predisli takymto situaciam,proste pri stope musis bleskovo vyhodnotit situaciu este predtym nez nastupis a rozhodnut sa co a ako,v kazdom jedinom aute v ktorom som sedel som mal v hlave nejaky plan B keby nahodou nieco,aby som bol aspon trocha pripraveny na najhorsie
ak ich mate vzadu na sedackach tak jedna z vas sedi vzadu s ruksakmi,cize ich moze vybrat prva a druha vystupi az potom,je to ale viac "tricky" ked ste dve baby lebo ak odfrci kym este jedna bude v aute tak si s chlapom za volantom asi tazsie poradis. odporucam ale sedavat vzadu pokial je to mozne,aj v najhorsom pripade by si bola aspon v malej vyhode a mala by si na neho lepsi dosah nez on na teba.
vela ludi si ale dava ten batoh fakt medzi nohy(ked sedis vpredu napr.) aby predisli takymto situaciam,proste pri stope musis bleskovo vyhodnotit situaciu este predtym nez nastupis a rozhodnut sa co a ako,v kazdom jedinom aute v ktorom som sedel som mal v hlave nejaky plan B keby nahodou nieco,aby som bol aspon trocha pripraveny na najhorsie
11
mna furt len preqapuje, kolko dobrych a ochotnych ludi sa da na takých cestách postretavat
@9 zas tu niekto chce diktovat zivot dospelej zene?
@9 zas tu niekto chce diktovat zivot dospelej zene?
12
@antifunebracka lebo pred nedávnom si tu nediktoval život inej takmer dospelej žene, že?
ja neviem, veľakrát si hovorím, že uvažuješ rozumne a tak, ale keď ide o debaty s niektorými ľuďmi ako napr. husky, tak to srší pokrytectvom
ja neviem, veľakrát si hovorím, že uvažuješ rozumne a tak, ale keď ide o debaty s niektorými ľuďmi ako napr. husky, tak to srší pokrytectvom
15
ty kokiiii pecka proste ja by som do toho tak išla, ale stále mám predtým rešpekt stopovať v Európe
16
s Topom po Slovensku jazdím cez 10 rokov a u nás je to luxus fajný. V zahraničí som bol len raz takto, ale nikdy som ešte nešiel do európskej metropoly. Je to o väčšej "trpezlivosti" veru... Nech sa darí na ďalších potúlkach.
Napíš svoj komentár