Ten víkend mal byť jednoducho super, bol dokonale naplánovaný a ja som sa tešila, že po smutných udalostiach konečne uvidím kamarátku a pôjdeme spolu osláviť jej 18tku. No ale ono sa to začalo dodrbávať asi týždeň pred tým.
Len tak som si pozrela, že či náhodou nemám smenu, lebo som mala mesiac voľno a ešte som ho aj mať mala. Pozerám na ten mail, že sobota nočná. Hovorím si Karin kľudni sa, dýchaj to zvládneš. Tak som si celý víkend preplánovala a šup kúpiť v pondelok lístky do Zlína.
Tak som poctivo našetrené peniažky minula na lístok, bola celá šťastná, že aj napriek nočnej mi ten víkend celkom pekne vychádza.
S kamarátkou som sa stretla, bola som rada, že som s ňou, ale jedno čo je v Zlíne na nič a zvažujem, že tam nebudem študovať je, že tam nie sú kluby s dobrou hudbou Teda, tu v Bratislave sa každý piatok najde super akcia s dobrou hudbou a sexuálnymi hipstermi pri bare. A tak som sa pozerala na pánskych striptíz, ktorý ma vôbec nebavil, pretože neznášam tmavých ulízaných chlapov čo si vetrajú šuilnov.
Piatok išiel pekne, sem tam zahrali čosi retro, ale DJ nevedel kto sú Arctic Monkeys, tým u mňa klesol na úroveň podčloveka.
A tak bola sobota, krásne som sa vyspinkala, zobudila sa, minula si všetok kredit na kamaráta, išla som si pohladkať rejnokov a pila Kingswood v Zlínskej zoo a bolo mi fajn.
Fajn. Nestíham. Dala som si nutellu. Treba mi kakať. Nestíham. Utekám cez kolajnice na vlak. Vlak stíham. Uffff. Som vo vlaku. Dávam si sluchátka do uší a ukľudňujem sa. A tak si počúvam Arctic Monkeys keď kúsok pred Otrokovicami vypíše vlak meškanie. 5 minút.
Aby vám bolo jasné vlakom cestujem maximálne do Pezinka a Trnavy za kamarátmi. Najďalej som bola v Snine, čo som prekvapivo zvládla, neviem ako, ale pointa je, že neznášam vlaky lebo je to jeden z najchaotyckejších spôsobov dopravy.
Ok. Som v Otrokovicích. Jebem podchod, bežím cez celé kolajnice k vlakom a zmätene pozerám kam mám ísť. Svitá mi nádej, vidím vlak s nápisom Břeclav. Nádej zhasla, vedľa neho je druhý vlak s nápisom Břeclav. Jendo ecečko druhé osobák. /aby ste vedeli od tohto zážitku viem tieto dva druhy konečne rozoznávať/. Vlaky mám presne naplánované aj s prestupmi aby som bola o ôsmej na nočne.
Nie, Karin nejde na ecečko aby bola za 20 minút v Břeclave a stihla vlak do Bratislavy, Karin ide na osobák aby sa zviezla vyše hodiny.
Prvých 20 minút cesty mi to nedochádzalo. Potom mi cvaklo. Som v zlom vlaku. Nestíham smenu. Vyhodia ma. Dostanem pokutu. Nebudem mať peniaze. Môj život skončil. Tak som bežala za sprievodcom, aby som sa presvedčila, že som naozaj krava a som v zlom vlaku. Tak sa ho pýtam kedy mi ide najbližší vlak do BA. 20:59. Rozplačem sa. Nemám nádej. Nemám kredit. Nedá sa mi zavolať ani dovolať. Plačem ďalej.
Prestávam plakať. Hovorím si, Karin vzchop sa. Fajn, prekonávam sa a obchádzam dva vozňe či mi niekto nemá požičať zavolať. Všetci ma vehementne pošlú do p*či. Pardon za výraz ale tí ľudia boli fakt nepríjemní.
Keď som konečne dobehla do tretieho vozňa už úplne zúfalá, jedno mladé dievča mi dalo zavolať, tak som poprosila kolegyňu, nech mi to zoberie do 11tej, plakala som jej do telefónu, nedšená nebola, ale asi moju situáciu pochopila. A tak som si tam k tej dievčine čo mi požičala telefón sadla a plakala ďalej, vyrozprávala jej celý príbeh a bola taká zlatá. že ma celý čas počúvala. Ak toto číta chcem jej odkázať, že je to úžastný človek a že mi neskutočne pomohla
Už vtedy som tak rozmýšľala čo s načatou hodinou, veď predsa tam nebudem len tak stáť a čakať na vlak. Stopovať? Sama? Nechcela som, ale keď ste v situácii ako táto nemáte na výber. A ja stop milujem.
Na stanici som poprosila jedného týpka či by mi nepožičal mobil, aby som plán oznámila kolegyni. Vyzeral milo, dojem hneď prešiel keď sa priblížil a neskutočne z neho tiahlo, ale asi to bol len chalan po dobrej víkendovej chlastačke, požičal mi ajfón a navrhol sa, že ma teda pôjde odprevadiť k ceste a počká so mnou chvíľu kým budem stopovať. Fajn sme si pokecali, ani neviem o čom, ale prvý dojem bol správny a bol to neskutočne milý človek
Rozlúčili sme sa, pretože išiel na vlak a ja som sama stála na ceste. Plán bol jasný, buď si niekoho do deviatej stopnem, alebo idem vlakom. Stála som tam. 5 minút. 10 minút. 15 minút. Asi po 20tich minútach som začala byť nervózna, pretože to nebol typ stopu, že mám čas, užívam si čas strávený na ceste. Bola som sama pri kraji cesty, úplne unavená, v zime a tme a snažila sa stopovať.
Po tých 20tich minútach mi doplo, že stojím na ku*va zlom mieste. Tak som sa premiestnila asi 100 metrov dopredu kde už sa napájali ďalšie cesty a ja som mala šancu, že tam bude viac áut. Nápad bol dobrý, pretože asi do dvoch minút mi zastavilo auto. Mladí chalani, ale išli len do pohraničnej dediny a ja som to nechcela riskovať.
Ďalších pár minút druhé auto. Starší pán, ale tiež nešiel na Slovensko.
Tretie auto. Opäť chlap v rokoch, pýtam sa ho, či ide na Slovensko. "No na Slovensko asi jedu" "A do Bratislavy?" *s nádejou v hlase* "No do Bratislavy asi nééé". Už na prvý pohľad mi bol nesympatický. Nikdy nesadajte do auta niekomu, kto sa vám nepozdáva. A hovorí slovko ASI. NIKDY. A vždy sa prví pýtajte kam ide. /to pár vecí čo som sa naučila/. Som naozaj rada, že som dala na inštinkt, pretože som sa fakt vydela rozporcovaná niekde na kraji cesty.
Dávala som tomu asi posledných 10 minút. Keď zastavilo auto. Mladá mamička s dieťaťom. Prvý dojem. VŽDY DAJTE NA PRVÝ DOJEM. Pretože z 95% je správny /úchyláci sa väčšinou prezradia po pár vetách, aj keď to nemusí byť pravidlo/. Chaoticky sme niečo obidve cez seba rozprávali, skončili sme pri tom, že ma môže vyhodiť v kútoch, ale mne to bolo jedno, proste som cítila, že mám nasadnúť.
A bol to jednoducho jeden z najlepších stopov vôbec. Pretože bol spontánny, vzrušujúci, počúvali sme red hot chilli peppers a celú cestu sa rozprávali.
A viete čo? O deviatej som už bola v práci. Stihla som to a chcem poďakovať všetkým, čo boli ochotní mi pomôcť!
Je to možné?
Komentuj
17 komentov k blogu
2
podla mna to bolo super, pretoze si dostala velmi cennu lekciu o organizovani si casu i dopravy
3
Občas to človeku nevyjde ako chcel...ked to ale nevychádza a zrazu vyjde je to super pocit
4
@antifunebracka Ja som v organizovaní týchto vecí dobrá, vždy mám všetko naplánované do minúty /a ešte som všade skôr/ tu bol jediný problém ten, že necestujem vlakmi a teda som nevedela aký bol v tých vlakoch v Otrokovicích rozdiel
@husky bol to úplne najmega spontánnejší zážitok ever v mojom živote a sama z neho nechápem A teraz v lete skrz západnú európu na tri týždne, neskutočne sa teším !
@husky bol to úplne najmega spontánnejší zážitok ever v mojom živote a sama z neho nechápem A teraz v lete skrz západnú európu na tri týždne, neskutočne sa teším !
6
@husky dve baby ideme Ako mám stresy, ale teším sa, ono ten stres už keď som vždy na tej ceste tak nejak opadne.
7
Strašiť vás nechcem ale toto bolo bezpečné možno ešte 10 rokov dozadu ale zveriť život do rúk nejakému neznámemu a ešte dve baby no neviem neviem...a to že to výjde raz neznamená že sa to podarí znova, viď ruská ruleta
8
nepočúvaj názory typu @7 pokiaľ nie si blbá, dokážeš odhadnúť situáciu, máš nos a inštinkt na dianie okolo seba a vieš komunikovať s ľuďmi, tak pravdepodobnosť, že sa ti stane niečo zlé, je asi tak vysoká ako že vyhráš jackpot na škrabacom žrebe.
s pozdravom žena, čo prestopovala cez 30 000 km v takmer polovici krajín Európy. (a išla v aute so šoférom, čo mal zbraň, v Bosne vyskakovala z auta za jazdy a o jednej v noci stopovala na srbských hraniciach )
s pozdravom žena, čo prestopovala cez 30 000 km v takmer polovici krajín Európy. (a išla v aute so šoférom, čo mal zbraň, v Bosne vyskakovala z auta za jazdy a o jednej v noci stopovala na srbských hraniciach )
10
@hotaru písala som len o tej zbrani
» derikova.blog.sme.sk/c/255554/Rady-p...
» surfujgauc.blogspot.cz/2010/08/cast-st...
(obe sú písané niekoľko rokov dozadu, hlavne to druhé sú správy z cesty pre kamarátov a mamku teda )
o ostatnom som nikde nepísala, ale mám to v kompe
@lepka no, to je nadlhšie, páč by som musela vysvetliť aj to, jako funguje komunikácia s mnohými bosnianskymi šoférmi ono proste Bosňania sú moslimovia (tá časť, kde som stopovala, cez Republiku Srpsku som sa len previezla) a Slovania, čiže spojiť slovanský sexizmus, balkánsky temperament a proste islam končí vo veľmi podivných dôsledkoch a teda väčšina bosnianskych (stretla som aj takých, čo to neurobia) šoférov sa veľmi rýchlo spýta na sex. už pri tureckých kamionistoch som sa naučila na to, že len skúšajú, stačí povedať párkrát nie a je to v pohode (ja viem, že to znie divne). ono ide o to, jako vnímajú ženy zo západu, ktoré nemajú v sebe toľko cudnosti a hrdosti ako ich ženy a teda v ich ponímaní sú to kurvy (počula som to doslova povedané aj od jedného pripitého Turka - btw, aby som neznela rasisticky, s Turkami si väčšinou rozumiem a mám ich rada, rovnako aj s inými vyznávačmi islamu, chápem však, že stret kultúr býva zo začiatku zložitý)
a práve komunikácia s týmto šoférom prebiehala nasledovne:
"čo robíte?"
"pracujeme v kaviarni"
"kaviareň?...hm... sex?"
takže sme mu niekoľkokrát hovorili, že sex proste nie (zvyknuté na takú konverzáciu sme nemali problém)
ale on stále pokračoval s tým ,že hen za rohom v dedine má kamaráta, že môžeme za ním skočiť, dáme si všetci spolu kafé, lebo kaviareň, haha, bude nám spolu dobre, užijeme si.
po niekoľkominútovej diskusii o tomto probléme, kde my sme stále na strane "nie, nejdeme tam", on proste začal odbočovať z trasy, kadiaľ sme mali ísť, do dediny, ktorú spomínal. v tom momente sme otvorili obidve (a to bez vzájemného dohadovania sa) dvere, vyhodili batohy (pri určitých typoch šoférov mám všetky veci pri sebe vždy, ale to už je o tom, ako daného človeka zhodnotím), vyskočili na cestu a ukázali mu fuckera. a šli svojím smerom
v každom prípade pred tým, ako nám tento šofér zastavil, sme asi piatim šoférom povedali, že s nimi nejdeme a tento vyzeral normálnejšie než tí ostatní, hoci stále sme si ním neboli úplne isté, preto sme mali bágle pri sebe.
» derikova.blog.sme.sk/c/255554/Rady-p...
» surfujgauc.blogspot.cz/2010/08/cast-st...
(obe sú písané niekoľko rokov dozadu, hlavne to druhé sú správy z cesty pre kamarátov a mamku teda )
o ostatnom som nikde nepísala, ale mám to v kompe
@lepka no, to je nadlhšie, páč by som musela vysvetliť aj to, jako funguje komunikácia s mnohými bosnianskymi šoférmi ono proste Bosňania sú moslimovia (tá časť, kde som stopovala, cez Republiku Srpsku som sa len previezla) a Slovania, čiže spojiť slovanský sexizmus, balkánsky temperament a proste islam končí vo veľmi podivných dôsledkoch a teda väčšina bosnianskych (stretla som aj takých, čo to neurobia) šoférov sa veľmi rýchlo spýta na sex. už pri tureckých kamionistoch som sa naučila na to, že len skúšajú, stačí povedať párkrát nie a je to v pohode (ja viem, že to znie divne). ono ide o to, jako vnímajú ženy zo západu, ktoré nemajú v sebe toľko cudnosti a hrdosti ako ich ženy a teda v ich ponímaní sú to kurvy (počula som to doslova povedané aj od jedného pripitého Turka - btw, aby som neznela rasisticky, s Turkami si väčšinou rozumiem a mám ich rada, rovnako aj s inými vyznávačmi islamu, chápem však, že stret kultúr býva zo začiatku zložitý)
a práve komunikácia s týmto šoférom prebiehala nasledovne:
"čo robíte?"
"pracujeme v kaviarni"
"kaviareň?...hm... sex?"
takže sme mu niekoľkokrát hovorili, že sex proste nie (zvyknuté na takú konverzáciu sme nemali problém)
ale on stále pokračoval s tým ,že hen za rohom v dedine má kamaráta, že môžeme za ním skočiť, dáme si všetci spolu kafé, lebo kaviareň, haha, bude nám spolu dobre, užijeme si.
po niekoľkominútovej diskusii o tomto probléme, kde my sme stále na strane "nie, nejdeme tam", on proste začal odbočovať z trasy, kadiaľ sme mali ísť, do dediny, ktorú spomínal. v tom momente sme otvorili obidve (a to bez vzájemného dohadovania sa) dvere, vyhodili batohy (pri určitých typoch šoférov mám všetky veci pri sebe vždy, ale to už je o tom, ako daného človeka zhodnotím), vyskočili na cestu a ukázali mu fuckera. a šli svojím smerom
v každom prípade pred tým, ako nám tento šofér zastavil, sme asi piatim šoférom povedali, že s nimi nejdeme a tento vyzeral normálnejšie než tí ostatní, hoci stále sme si ním neboli úplne isté, preto sme mali bágle pri sebe.
11
@grietusha To že sa 100 krát nespáliš ešte nie je záruka toho že to tak bude aj na 101 krát. Nehovoriac o tom že ty máš s týmto oveľa viac skúsenosti ako ona. Že má niekto viac štastia ako rozumu to už je ďalšia vec
12
mňa len ako zvedavého človeka, ktorý má čo-to precestované a tiež sa párkrát ocitol na zlom mieste v zlom čase - prečo si sa niekoho v tých Otrokovicích nespýtala, či je to správny vlak? a áno, viem, že pointa blogu je niekde inde
13
@husky áno, hovorím, šanca tam je, ale proste rovnako je šanca, že ti jebne cencúľ na hlavu, havaruješ svojím autom alebo čokoľvek iné. ak by som sa bála toho, že sa mi má niečo stať, tak seriózne, nevyliezla by som z bytu, všetko by som tu oblepila a ešte by som na seba navliekla vankúše, aby som si neublížila.
a skúsenosti som musela nejak získať tiež. vždy si v niečom začiatočník a učíš sa.
nemám pocit, že mám viac šťastia ako rozumu. myslím, že to mám narovnalo. a že šťastia mám fakt dosť :happy:
a skúsenosti som musela nejak získať tiež. vždy si v niečom začiatočník a učíš sa.
nemám pocit, že mám viac šťastia ako rozumu. myslím, že to mám narovnalo. a že šťastia mám fakt dosť :happy:
15
..teda, vyzerá to, že teraz sa zas buchne po vačku SR ( / cr),
("kluciíí islamskí si zas zarobia..(na StingeryII a TOW-Javeliny, "oštepy")
*..je to marný, je to marné, je to marné*..
("kluciíí islamskí si zas zarobia..(na StingeryII a TOW-Javeliny, "oštepy")
*..je to marný, je to marné, je to marné*..
16
krásna historka
ale tak je to presne jako varuje @husky v @7 a @12 , môžeš precestovat aj pol sveta, aj celý, a nič špatné sa ti nemusí stat, žiadne zlé zážitky ni zkusenosti,
a zas naopka, môžeš mat smolu aj hned v susednej ulici, abo pred barom, ta unesú (jako už bli také prípady..)
@16 to som ymslela, jô, presne jako napr. tie 2 česky, ked sa baby samé vydajú do muslimskích, / nekliudních zemí..
samé krížom cez islamské regiony... :o
ale tak je to presne jako varuje @husky v @7 a @12 , môžeš precestovat aj pol sveta, aj celý, a nič špatné sa ti nemusí stat, žiadne zlé zážitky ni zkusenosti,
a zas naopka, môžeš mat smolu aj hned v susednej ulici, abo pred barom, ta unesú (jako už bli také prípady..)
@16 to som ymslela, jô, presne jako napr. tie 2 česky, ked sa baby samé vydajú do muslimskích, / nekliudních zemí..
samé krížom cez islamské regiony... :o
17
cooo o tomto blogu som vobec nevedela! to je tak h8u-like ze az uplne ako keby som o sebe citala, je to uplne super, vidis a ze si z nicoho nic zazila dobrodruzstvo a aj ked ti parkrat adrenalin stupol niekam do vysin a myslela si ze bude zle, nakoniec bolo super, vsetko sa vyriesilo a ty mas teraz na co spominat a o com pisat blogy jupii, tesim sa na ten letny stopovavci kedy presne a kam idete?
Napíš svoj komentár
Nezávidím.
Ale máš zážitok aspoň