zlomila sa spomienka na dni sivé, šumiace tromi jablkami spadnutými z tvojho rukáva čo vyteká z dúhy hanebnej záludnej zaľudnenej mŕtvotou rozpučím v dlani šípku roztriem ti ju po tvári až za uši bude ti chutiť ako vôňa citronády v letné popoludnie na mesiaci kvitne tam kôň čo vyje očami a kosí trávu suchou nádejou desu orchidey slamenou sieťku ti natiahnem cez terasu pred domom budeš sa o ňu chrbtom drieť a hľadať roh koženého neba po zemi rozkotúľané gaštany pozbieram ich do náručia strašiaka stojí tam za tebou v tej tme vĺn lánov pšenice vezmi loďku bez vesla chce sa mi stratiť Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj