mám rada víkendy s tebou mimo reality. lebo viem, že všetko nie je v tom opare ružovej nadreality, aká bola predtým, ale je to dadaistický komiks s prvkami koláže a liehového oparu, ktorý ma tak vábi a láska. a láka.
sme dvaja. a tak pokojní. a tak vyhovujúci.
nie, nepotrebujem sa teraz presviedčať, že som v tom, že som strašne zaľúbená a toto to ustáli a potvrdí. to môžem osrať. ja sa len chcem vyvaliť a urobiť ti žihľavu na ruke. aby si videl radostnosť črtať sa na mojom ksichtíku. a zopár ohnutých stebiel trávy a podrýpačných poznámkach o šušňoch.
a nehorázne sa usmievam. spokojne. a naučila som sa (vďaka tebe len) odlišovať zbytočné od nezbytočného. vraj zbytočné nie je. pche. otvorila očiská som. a to stačilo, na to ako som bola unavená. potom som sa zobudila.
alebo to predsa len bola tá káva. ale to by som nebola tak pokojná.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
dobre bolo, pozerám.
dojdi pozrieť balkón potom