svojou malosťou.
a sladký dážď ma rozpúšťa...
dievčatko z cukru
drží sa skleného lustra
pustí sa
padá za tebou
aby si ho chytil
a znova pustil
ničivo
náruživo
trasúc hlavou nad hlavou
kúp mi koňa
a ja sa rozštvrtím
aby som mu v ceste neprekážala
naplač mi rieku
poplávem si
utopím sa
len sa prosím
nevrhni za mnou
ja počkám
veď vieš kde sa stretneme
je mätená
a mútená
a zlepená spevom
trhane dýcha
fňuká
a skrýva sa za okuliare
ružové a nefunkčné...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
3
divčatko z cukru
padá
za tebou
za mnou?
neťahujem ruku
a potom ju pustím..
potom ju..pustím?
až taký sviniar nie som
a uvidí(m) ťa aj tak
nemusíš byť na oboch stranách
dobre si vedela,že mätená osviežuje už len pri vyslovení
mätená..áá..chh
padá
za tebou
za mnou?
neťahujem ruku
a potom ju pustím..
potom ju..pustím?
až taký sviniar nie som
a uvidí(m) ťa aj tak
nemusíš byť na oboch stranách
dobre si vedela,že mätená osviežuje už len pri vyslovení
mätená..áá..chh
4
keď už ideme po kúskoch, ktoré osvlovuju...
"ruzove a nefunkčné"
a paleček nahorůů.krasne a smutne
"ruzove a nefunkčné"
a paleček nahorůů.krasne a smutne
5
nechápem, ale zase sa mi viac páči začiatok než koniec... prvé tri slohy sú super, najradšej by som ich tu odcitovala...
Napíš svoj komentár
dievčatko z cukru
drží sa skleného lustra
pustí sa
padá za tebou
aby si ho chytil
a znova pustil
na druhú stranu, toto bola tak nádherná časť, že som si ju musela prečítať ešte párkrát (A nie preto, aby som ju pochopila )