nad okolky a prekážky ma povznáša cit, čo v prípade rojčivého typu nie je dobré. lebo prekážky majú tiež nohy a môžu sa posúvať rovnako dopredu ako ja.
už nie som zmierená s osudom. osud je zmierený so mnou. sadli sme si nad fľašu bieleho vína a podiskutovali, veľmi dobre sa nám rapotalo. (to slovo je ohavné, ale vyslovene z nás hovor tiekol ako med po šmirgli, zachytával sa na jemných kryštálikoch reality a cit sa znovuzrodil - ak ste niekto čítali Stendhalovo "O Láske".)
znovuzrodením prešla aj chuť absorbovať litery, nie len litre vína. ach, ako dobre. už je to dlho.
vôbec, je jeseň, hĺbam v škole, slnko je žiarivčivo októbrové a okrem trochy prachu nesadá na nás nič. žiaden Spleen ni Ideál. prasivo dobre.
dnes nám pred internátom nafukovali teplovzdušný balón. chvíľu nafúknutý kĺzal popri zemi a potom sa vzniesol nad mesto. nepristál naspäť. zrejme inde, ale ja sa viac teším z myšlienky že sa ľudia v ňom dostali späť do éry Montgolfiéry a s cvikrami na nose, v cylindroch a krinolínach sa koketne chichocú a sofistikovane vedú konverzácie nad Parížom. ach veru.
len nesmie začať pršať lebo som si nezobrala dáždnik. ale však čo, pôjde sa na pivo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár