Všetko ma tiahne na zlé miesta. Nie tam kam by som mala patriť. (Patrila som niekedy vôbec niekde?)
Nestíham sledovať dianie. Iba stojím kdesi pomimo a nemôžem.
Som v agónií osudu, aj keď nie takého, aký si každý predstavuje, osudu, ktorý chápeme iba my, stvorenia z dimenzie snov.
Ty však nie si z dimenzie snov, ty si z nejakej menej komplikovanej, ty iba plynieš vo svojom svete rozprávok a ja sa pomaly pri tebe tvarujem na niečo iné ako som, rozťahujem sa a scvrkávam, podľa môjho úsudku, keď ma budeš chcieť zase nájsť, už to nebude možné.
Asi by som plakala.
Si až žalostne neopísateľný, moje abstraktné zmýšľanie pri tebe prestáva fungovať správne, celá prestávam fungovať, tak ako by som mala. Nakazil si ma tou radosťou a jednoduchosťou, celá som nejaká divná kvôli tebe, nič nemá zmysel
Všetko má zmysel, kým si tu ty.
Ja ťa už z môjho života pustiť nedokážem.
Asi by som naozaj plakala.
Dlhé hodiny tvojich otázok a mojich odpovedí. Keby to všetko nebolo s tebou, nezmar môj, asi by sa dalo bez tých pocitov žiť. Bojím sa toho dňa, až pochopíš, že ti za to potulovanie mezogleou nestojím. Budem plakať.
Aj keď nemám z čoho, budem. Kedysi sa mi už totiž minul materiál, z ktorého sa vyrábajú kvapky smútku. Dochádzajú mi slová, musíš mi ich pomôcť vrátiť späť medzi moju ektoplazmu a entoplazmu, je tam veľa prázdneho miesta.
Je to biologicky nemožné, aby tam bolo, ale akosi sa o sebe toho dozvedám viac, od kedy sme spolu vstúpili do štádia polypa, je mi strašne smutno, keď viem, že na mňa myslíš.
Veď ty už máš medúzu a ja som iba planula.
Ešte nie je čas, aby som mohla s tebou vstúpiť do jazera prianí. Možno tam ani nevkročím, pohltí ma nejaká vyššia forma života. Tebe by to nemalo byť ľúto, ale viem, že bude, neprekonateľne..
Vieš, že metagenéza medzi nami dvoma fungovať nemôže, prečo sa teda tak snažíš?
Medúza svetielkujúca ma predsa už nahradzovala omnoho skôr, než si mi vstúpil do životného cyklu.
Vieme síce, že sme stvorení pre seba, ale biológia ma vytvorila v zlom čase, takže sa nikdy nestretneme vo fáze, keď by sme mohli konjugovať.
Už mi to došlo.
Plačem bez sĺz.
(Som si plne vedomá, že táto próza nemá nijakú výpovednú alebo umeleckú hodnotu..pre vás.)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
žiadna umelecká hodnota?!
čo si sa ty s koňom zrazila?!
neviem opísať pocit z tohto blogu viacerými slovami,
mne už stačí jediné:
žasnúť!