Mama mi vravieva:
„vzišla si z veľkej lásky.“
Tak kam teda
sa tá láska podela?

Stratila sa do mňa?
Do malého dieťaťa.
Rástlo.
Poznávalo.
Milovalo.
Ako to býva,
napokon sa v láske
sklamalo.
A potom si povedalo:
„Nepočujem, nevidím
a lásku už radšej absolútne
necítim.“
Pred svetom sa
uzavrelo.

Keď sú dvaja ľudia, mladí,
do seba beznádejne zamilovaní.
Sľubujú si vernosť
večnú.
Ako to však končieva,
v posteli iného
radi spočnú.

Kto vymýšľa tieto pravidlá?
Čím cit silnejší je
tým kratšie pretrvá?

Je mi ľúto ľudia milí,
že sme lásku,
dar boží,
propagandou našou,
tak nehanebne dokurvili.

Tak kde teda je všetká náklonnosť
dobrota a radosť tohto sveta?
Onemela,
stratila sa,
odplávala,
možno radšej,
sa nadobro

vytratila.

 Blog
Komentuj
 fotka
chibiorange  23. 12. 2010 00:07
tak toto bolo (pardon za nasledujúci vyraz -.-") kurevsky dobre...lebo toto je pravda, čistá pravda krása
 fotka
zajko30  23. 12. 2010 00:37
prekrásne a vystížne napísané........filip
Napíš svoj komentár