Ide mi o to, že dnes sa mladí ľudia vyvinuli do generácie prevratov, originality a nového zmýšľania, na druhej strane, tak to asi bolo vždy. Pre ľudí ako ja je teda veľmi ťažké existovať v takom svete, keď chcem spraviť niečo iné, žiť, obliekať sa a zmýšľať inak.
Pred možno dvoma rokmi mi na um zišla jedna myšlienka, ktorá je podľa mňa až priveľmi pravdivá a preto ju hovorím každej hlbšej duši, ktorú poznám. Tá myšlienka znie takto : Keď sa bude každý jeden z nás snažiť byť iným, nakoniec sa pridá k tým ostatným iným a bude rovnaký ako oni. Pravda, nie? Čiže je to buď márne, alebo riešením je ostať takí, akí sme.
Cha! Lenže ako? Ako ostať sám sebou? Veď sme ovplyvnení toľkými stranami, že už ani nevieme, čo si myslíme. Nie je to náhodou myšlienka niekoho iného a my sme sa s ňou stotožnili?
Možno táto celá úvaha ani nebola moja, možno som ju od niekoho prebrala. Niekto mi vnukol myšlienku a ani o tom neviem. Smutné.
Priveľmi všetko riešim, viem. To som ja. Rovnaká, ako vy.
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
1
london
20. 8.augusta 2015 18:09
ak chceš, prečítaj si môj blog ,,život očami človeka,, je to na túto tému
3
neoriginálna úvaha na tému originality ale v dobrom... a z vlastnej skúsenosti - nieje dobré všetko príliš riešiť, lebo niektoré veci aj tak nevyriešiš
4
@koichi pomaly zisťujem, že najlepšie je len byť pozorovateľom. Vnímať, prijímať, spracovávať, no nerozpitvávať, no je to ťažké. A vďaka za kompliment obalený v zdanlivej kritike
Napíš svoj komentár