Ako mi alkohol zabil fotoaparat

Nikdy som neinklinovala k tomu byt vyfintené dievča trápne sa vlniace na diskotéke do rytmu tuci-tuci muziky.
omnoho lákavejsia bola pre mňa predstava tych smradlavých spotených tiel v živelnom pogu s monoklom pod okom.
Po kratšej koncertnej abstinencii,som uznala že je najvyšši čas s tým niečo spravit a vydať sa po stopách mne blízkych,do nedalekého
pomadarčeného mesta,do Śaľe.


A teraz som si uvedomila ako ma tento výlet vyšiel DRAHO.


Prvé čo ma čakalo po príchode ku kamošovi u ktorého to už značne žilo bol jeden poldecák za druhým...
Bolo nás dosť,a ja ako jediná baba som mala jasnu prednosť.
Núkalo sa všeličo,chutilo dobre,a ja som verila svojej tipyckej odolnosti voči "oným" latkam..
Lenže ako sa vraví: človek mieni a osud mení....
Matne si spomínam na krmenie jedného z chalanov alkoholickým gulášom,taktiež matne si spomínam ako som ten guláš následne vyliala na stoličku,
no ten najosudovejší okamih nastal ked sa podgurážený kamoš rozhodol spravit mensiu "strip" akciu s cudzím šáľom...
Nevnímajúc čo je realita na zemi som rýchlo popadla foták a rozhodla sa túto jedinečnú údalost zvečniť...
Lenže niečo nebolo tak ako malo...pozerám na foták,no niečo je na nom iné ako predtým,,,obrazovka svieti na modro,a mne to prichádza
nehorázne vtipné..o túto údalost sa delím aj z blížnymi ľuďmi naokolo,neuvedomujúc že som si prave do.ebala foťák za 7 litrov.
Koncert je už v plnom prúde,no my sme šetci ešte stále v dome a nikomu to očividne neprekáža.
Zatváram sa nepochopitelne do miestnosti kde sa nachádza hajzel a nastávajú prvé prejavy schizofrenie...Prechádzam sa tam dookola v tme,
dúfajuc že o mne nik netusi,a sama sebe rozprávam jak už chcem byť v pohode...A sakra..niekto odhaluje moju zašíváreň a som vyhnaná
z tejto príťažlivej,tmavej, a súkromnej miestnosti..To už ma popadal mne dovtedy neznámy chalan,ktorý mal o mna cely večer priam neopravnené
starosti.



Nemám prehlad o čase,no zisťujem že sa súdruhovia zhodli na odchode.Smer Metroclub.
Ked stojíme pred týmto skvostným miestom,zistujem že obsah môjho žaludku túži výjsť ustami,...rovno pred stojacími SBSkarmi.
Snažím sa stát rovno,čo je však horšie,na otázku či mám lístok vo vačku sa obraciam k pánu bohu s prosbou:"prosím,vysliš ma,nech
v tom vačku ten papier je!"
Ano.Bol tam.Boh ma opät raz podržal.


V pogu som sa vrátila medzi živých,dokonca ked som sedela za stolom a podo mnou grcky,
došlo mi že som si posrala 7 litrovy foťák..asi sa to stalo ked som ležala na zemi..a niekto ma odtial ťahal...



Čo však nepochopím je vec, ktorú som spravila potom...čočku toho foťáku,(neodborne povedané)
ktorá bola jasne vykryvená (pravý dôvod nefunkčnosti)
no myslím že opravitelná,som stlačila tak silno,že to celé prasklo...
Dôvod?sama neviem..asi čisto estetický.......prečo som to spravila asi nepochopím nikdy...

foťák odysiel do večných lovíšť....
Plne mi to došlo až na druhý deň..


a teraz poprosím minútu ticha...



Zažila som s ním chlapcom veľa...v dobrom aj zlom...bol mladý...moja zhíralá duša ho však priviedla na druhý
svet,začo je mi súdené zhniť v pekle....


už nič nebude ako bolo..


spi sladko..



amen...

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu