Ako sa v bekstejdži pivo leje do šalátov alebo ako si zadarmo zohnať deku a vešiak

Ó áno, je to tu zas. Tri dni som sa odhodlával toto napísať, ale potom som si povedal, že proste musím. Keď už pre nič iné, tak aspoň kvôli tomu, nech si na to na staré kolená zaspomínam.

Písal sa štvrtok. Koľkého to neviem, ale toď posledný. Za sebou drbnuté štyri dni vstávania do roboty, totálne vyšťavený a idem o takej piatej domov a vravím si, ako sa zvalím do postele a idem spať. Zaspal som vlastne už v električke, až ujo šofér ma poklepkal po ramene že vystupovať šéfe. Našťastie bývam jednu pred konečnou, tak som ten kúsok prešiel pešo. Celý šťastný sa doma vyvalím do sedačky a v tom...
„tututududuuu“ (nie, neviem ako napísať melódiu)

Vidím, že mi volá kachie, ale tak vravím si, asi len prezváňa nech idem na net alebo čo... ale ono to zvoní a zvoní... tak dvihnem. Povedala mi, že má dva VIP lístky na Beániu FmUK a že či nechcem ísť. Och, tak ja že zavolám za 5 minút, musím zvážiť pre a proti. Ako inak, je to zadarmo, víno vraj v cene, spánok ide bokom.

....preskakujem nudné tri hodiny (ja by som šiel aj skôr, ale niekto si musí tak dlho robiť vlasy..)...

Dojdeme tam, vnútri pár ľudí, pár vonku. A teraz prišla ďalšia vec, ktorú som ešte nespomínal. Tie lístky sme nemali fyzicky, ale mali sme ísť na cudzie meno na guestliste. Tak sme tam prišli a nesmelo povedali „mali by sme byť na guestliste“ a opatrne vyslovili to cudzie priezvisko. Slečna chvíľku hľadala, ale našla a spýtala sa ma: „Martin?“ a ja s úsmevom na perách vravím „áno, áno..“. Skvelé, sme dnu.

Dáme veci do šatne a hľadáme vip. Nič ešte nehralo, celé to bolo dáke mŕtve. Nájdeme VIP a ideme dnu.. pár stolov obsadených, samí sponzori, profesori a pri zadnom stole Peter Lipa, ktorý tam potom neskôr hral. A čo je hlavné, všade tam bola zima. Ale skurvená zima, nie taká obyčajná. Nevadí, vypýtali sme si na bare vínko a išli zobnúť niečo z obloženej misy. Bola tam nuda docela, vlastne docela dosť.


V tom som tam zbadal chalana v motýliku a kachie sa ma pýta: „neni to ten z tej reklamy?“ a ja vraví, že asi hej, ale nejsom si istý... navrhol som že sa ho idem spýtať, ale potom mi to došlo blbé a povedal som si že mám v sebe málo vína na to. Vínka pribúdalo, medzitým sme si pekne zatancovali na Petra Lipu, zvítal som sa s mojimi bývalými spolužiakmi a zase sme sa ocitli v backstagei. Och, medzitým sme pri jednom stánku zase stretli toho chalana! Boha zase si vravím, spýtam sa, nespýtam? Nespýtal som sa a šli sme ďalej.

V backstagei stále nuda, nejaké prikurvené slečny tam boli a veru už riadne opité. Niektoré tak, že už nevládali ani chodiť a niektoré tak, že prosím pekne pri naberaní si šalátu doňho vyliali polku piva čo mali v ruke. Človeka až prešiel hlad a bál sa naberať si z hocičoho.

Sklz časový bol veru riadny, na rade bola Para. Skupina zložená asi z tých najnesympatickejších ľudí na Slovensku, na čele s Matúšom Vallom. Hlavne že má svoju košieľku a slnečné brýle a tvári sa jak keby mu to tam celé patrilo. Ujo Lasky zmizol na polhodinu na WCku, asi mu prišlo nevoľno. Vyzeral teda klasicky ako bezdomovec, až človek nechápe že toho tam vôbec pustili. Keď konečne vyliezol tak šli hrať, ale ani som sa neunúval vyjsť dopredu. Keď má niekto v pesničke na tej base hrať dva tóny dokola a aj tak ich netriafa a keď spevák nevie text a vlastne nevie ani spievať, tak to je zlé. Po chvíli sme šli radšej na silent disco, skvelej vychytávke čo tam dali. Nikto tam skoro vtedy nebol, tak sme si sami zasmažili, aj dnb nám zahrali v jednom kanáli.

*práve som si uvedomil že je to dlhé, idem preskakovať

Teraz sa dostanem k tomu podstatnému. Ako headliner tam bola skupina N.O.H.A., ale do začiatku som nevedel ktorá, lebo neviem či všetci viete, ale oni sa rozdelili na dve skupiny a obidve si hovoria tak isto, iba tie skratky znamenajú niečo iné. A zjavne to nevedeli ani organizátori, lebo nikto mi na tú otázku nevedel odpovedať. Keď som ich však zbadal v backstagei, tak som zistil. A boli milí, žiadne hviezdy ako Para, normálni sympatickí ľudia, nemali problém sa s nikým rozprávať, ani odfotiť, tak to má byť. A jedna z nich mi prišla strašne super. Nebola to vyslovene pekná baba, mala takú chalanskú mikinu a neviem čo sa mi na nej páčilo, ale príde mi úplne super. Poprosím foto:

Ach, až mi srdce zaplesalo

To už sme s kachie mali dosť vypité, už sme sa poohadzovali konfetami, stihli sme aj nejaké tie rumy s mojimi kamarátmi a znova sme zbadali toho týpka. Do tretice všetko dobré, tak ideme za nim. „Počuj, nejsi ty ten z tej reklamy že léma? “ A on sa len pousmial, sklopil hlavu a jemne prikývol. Zjavne sa ho to asi dosť ľudí pýta. Nakoniec bol ale super, aj keď mal asi sedem promile, ale milý chalan. A zabudol som podotknúť, že on to tam vlastne moderoval. Kachie sa s nim aj odfotila, aj keď tu vyzerajú divne :


Skupinu N.O.H.A. sme si kukli zozadu a zboku backstageu, po nej išiel DJ Junior, ktorého mám fakt rád, ale únava nad nami zvíťazila. Zobrali sme si jednu deku z backstageu, nech máme suvernír a v šatni som si ešte strčil vešiak pod kabát, nech máme dva.



No a vôbec som sa nedostal k tomu, k čomu som chcel, a teda že VIP vôbec nie je žiadne VIP ale grcá sa tam rovnako ako všade inde, pravdupovediac úroveň je ešte nižšia. A keď už nič iné, aspoň sme sa najedli a napili (aj keď niektorí to vygrckali.. a zobrali domov vešiak a deku a to všetko zadarmo! No nekúp to!

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

31 komentov k blogu