V hlbokej priepasti leží dievča. Prečo tam leží?? Čo ju doviedlo k tej smrti?? Rozpoviem vám jej príbeh bez lží...Keď bola malá všetci ju mali radi, bola jednoducho dokonalé dieťa s hnedými vlasmi a modrými očami. No však keď vyrástla zmenila sa...Už nebola taká ako kedysi. Svet, ktorý poznala bol iný ako teraz. Začínala si uvedomovať, že jej život nie je len o zábave, hraní, láske...Život je aj o utrpení, bolesti, pomste. Jej rodičia ju prestali mať radi, lebo nespĺňala ich predstavy. Priatelia sa jej otočili chrbtom keď sa to stalo. V ten osudný deň mala 15, už ďalej nevládala žiť. Tak si zobrala pár tabletiek...Nechcela sa však zabiť, len chcela pochovať tú bolesť v jej duši čo cítila aby už viac netrpela. Ráno ju našli, mysleli si, že sa predávkovala...Týždeň v nemocnici prešiel pomaly ako prechádzala bolesť jej duše. Ani jediný deň neprešiel aby si nespomenula na svojich "priateľov" , ktorých teraz potrebovala, lenže oni sa na ňu vykašlali...Rodičov netrápila, veď kto by chcel mať dieťa - narkomana? Jediná priateľka, ktorú mala bola Sára...Ležala vo vedľajšej izbe. Vždy ju prišla pozrieť. Keď boli spolu mala pocit akoby sa už poznali dávno...Rozprávali sa o vážnych témach. Smrť, život, láska, šťastie...Za pár dní sa z nich stali skutočne najlepšie priateľky. No však jeden deň sa Sára neukázala...V ten deň Evelin prepustili domov. Kládla si mnoho otázok...Prečo Sára neprišla?? Čo ma už nechce vidieť?? Už ma nemá rada?? Na druhý deň tiež
neprišla, tak sa vybrala za Sárou sama. V nemocnici hľadala jej menovku na izbách no nikde ju nenašla. Išla sa teda spýtať doktora. Ten jej oznámil najhoršiu správu v jej krutom živote...Sára mala nevyliečiteľnú chorobu a neprežila ju...Vtedy sa Evelin horko rozplakala uprostred izby. Jej svet sa zrútil. Nikdy by si to o nej nepomyslela...Veď mala celý život ešte len pred sebou...Stále v mysli spomínala na chvíle so Sárou. Prečo jej to nepovedala?? Raz aj cítila, že jej chce niečo povedať no však nepovedala. O pár dní neskôr mala Sára pohreb. Kúpila jej najkrajšiu kyticu akú kedy videla. Bola zo slnečníc, jej najobľúbenejších...Ako tak pozerala na jej bezduché telo nad niečím začala uvažovať...Posledná rozlúčka s jej najlepšou kamarátkou a ona ja po hodinách plače sama na jej hrobe...Bola ako jej sestra, ktorú nikdy nemala. Práve sa rozhodla...Rýchlo beží po neďalekom lese, jej šaty sa trhajú, myšlienkami je stále pri Sáre. Tak a teraz je pri tom mieste a myslí len na jedno. Hlavou jej víria myšlienky. "Mám skočiť?? Stretnem sa so Sárou a budeme zase spolu?? A čo ak nie?? Stojí to zato?? Áno...Veď aj tak nemám pre nikoho žiť. Som odpad pre každého...Len ona videla aká som v skutočnosti...Už som sa rozhodla...Nemám čo stratiť!" Urobila pár krokov a pomaly začala padať do tej hlbokej a temnej priepasti. Ako padala usmievala sa...Konečne ju uvidí a budú zasa spolu, zasa naj kamošky...Zomierala pre priateľstvo, pre to krásne puto medzi ľuďmi. No však nie každý si uvedomuje čo znamená. Ona si to uvedomila, a zomrela preň...Teraz leží sama, celá od krvi no však s úsmevom...Hádam sa ich duše zase stretnú a budú spolu blúdiť svetom...
Nový komentář
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ak si chceš o tom prečítať... tak si to nájdi na mojom blogu medzi - príbehy skutočné - Blesk Z Jasného Neba.
Čiže viem veľmi dobre, aký je to pocit.