Roztvorím krídla, nad svojou pýchou,
Začnem ťa dýchať, túžbou tichou.
Namaľujem svet, obidvom nám do dlaní,
Ak budeš chcieť, môžeš sa zachrániť.

Ruka umelca objíma svoj štetec,
A len oči slepca vidia kto je umelec.
Zatvorím ti oči aby si začal vidieť,
Chytím ťa za ruku, aby si začal myslieť.

Potrebujem na chvíľu zastaviť čas,
Od všetkých úvah kam kroky vedú zas.
Utekám si po silu ktorú vždy strácam,
Nechcem už tie topánky, v ktorých sa vraciam.

Už nespávam sama, mám stovky pocitov
Spomeň si čo máš na dlani, nie je to len fixou.

Hádam vlastné hádanky,
Lebo chcem svet ako z rozprávky...

Do vlastného ticha kričím šepotom,
Ale už je neskoro.. už je po tom ..

 Blog
Komentuj
 fotka
ironic  14. 8. 2011 13:30
Prvá strofa sa ti podarila jednoznačne najviac
 fotka
chrobacik884  18. 8. 2011 13:11
Napíš svoj komentár