Smäd po smrti nkdy neutíchol...
Krehké, trasúce sa prsty ťažkopádne oklepnú popol z nalomenej, dymiacej cigarety.
Padajúce vločky snehu ju akoby s chuťou a zlomyselnosťou uhasia.
Dupot utekajúcich opätkov po asfalte mi zviera zmodralé, popraskané pery.
Túžobne očakávam akýsi rýchli zvrat deja v môj prospech...neprichádza.
Predošlá noc plná absurdných snov prekračujúcich hranice šialenstva mi jediná nakrátko privodí pokrivený, nesmelý úsmev.
Splet neknečných problémov, ktorú snáď raz rozuzlím zase dnes len zametiem pod koberec k množstvu ďalších pavučín skazy.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár