Začal sa nekonečným vyzváňaním môjho budíka, ktorý odbíjal pomaly 7 hodín. Potichu som si zašomral a pomaly som vstal z postele. Keď som už bol vychystaný do školy, bolo ešte treba odviesť môjho malého bračeka do škôlky. Z oblohy padali veľké biele vločky, ktoré zasnežili celú krajinu okolo mňa, kam som len dovidel, môj braček bol z toho veľmi šťastný tak som ho zguľoval .
Ďalej nasledovala tá horšia časť môjho dňa. Cesta do školy.
Ako som si tak kráčal na zastávku, začal mi zvoniť mobil, zdvihol som a moja priateľka mi oznámila, že pôjdem autom. Tak som teda čakal a potom som hrdinsky nastúpil do jej auta O pár minút neskôr som sa ocitol pred bránou mojej školy. neostávalo mi nič iné len vstúpiť.
Prišla prvá hodina...
Prvých 18 minút ubehlo veľmi rýchlo a potom si nepamätám lebo som spal na lavici a takto to pokračovalo, až kým ma neprebudila učiteľova veta. "Žiaci vytiahnite si papiere". po chrbte mi prebehol mráz a s potiacimi sa prstami som nechcene trhal čistú dvojstránku do zošita.
Písomka bola nad moje očakávanie veľmi ľahká, odľahlo mi a znova som spal
Zo školy som šiel prvým autobusom domov a hneď som sa vrhol do kuchyne dať si niečo pod zub.
Najedený som si šiel ľahnúť a znova som spal.
Možno si poviete, že to je nemožné, ale v mojom prípade je možné skoro všetko.
A čo je neobyčajné na tomto dni ?...
Možno si poviete, že tento deň je deň, ako každý iný, ale pre mňa je to ďalší z mojich výnimočných dní, v ktorých mám svoju lásku Denisku, vďaka ktorej je pre mňa každý deň neobyčajný a prekrásny
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nisacico
9. 1.januára 2012 23:11
Napíš svoj komentár